Kapitola:
Pridaná: 24.3.2007, 21:36:26
Čítaná: 5305×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Kleopatra, Caesar, Ptolemaios
Stručný dej: Prerozprávaný a doplnený príbeh Kleopatry a Caesara (nedokončené)

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: Prológ 1 » Bitka pri Farsale 2 » Áve, Caesar 3 » Kleopatrine úmysly 4 » Ochranné krídla

Na druhý deň, po tom dobrom obede, Caesar, ako vždy rozmýšľal nad novými udalosťami. Lenže nedalo mu, aby nemyslel na včerajšie Kleopatrine slová: ,, Ak ma nespravíš kráľovnou Egypta, prehráš a s tebou aj celý Egypt a Rím.“ A stále to počul v hlave rovnako a opakovalo sa mu to dookola a dookola.

Až tak mu to po hodine liezlo na nervy, že vykríkol: ,,Kleopatra, daj mi už pokoj,“ vzdychol si a pokrútil hlavou, ,,a už chcem mať chvíľu pokoja, nemôžem sa sústrediť.“ Caesar sa opäť pozrel do papierov a zapisoval si, ako prebiehala ,,jeho“ Bitka pri Farsale. ,,Zase,“ Caesar opäť počul tú a tú istú vetu, ,,Ja sa na to vykašlem!“ Caesar šmaril pero o zem, rozbehol sa k dverám a utekal do kúpeľov, kde väčšinou o takomto čase oddychovala Kleopatra, spolu so svojimi dvoma slúžkami Iris a Carmianov.

Ako sa tak blížil k dverám do kúpeľov, začul mužský spev a harfu. Potichu a nepozorovane otvoril dvere a schoval sa za paravan, ktorý slúžil ako kút na prezlečenie a chvíľu počúval. Ale počul iba veľmi tenký mužský hlas, krásnu melódiu, ktorá vychádzala od harfy, ktorú držal ten neznámy a nejaké šepoty.

No stáť za paravanom ho unavovalo, tak vyšiel.

,,Ach, Caesar!“ Videl Kleopatrine slúžky Iris a Carmianu, ktoré ihneď hodili na Kleopatru uterák, čím ju zobudili. ,,Čo tu robíte, Caesar,“ kričala na Caesara Carmiana, ,,sem máte vstup zakázaný!“ ,,Tak moment, po prvé, toto je myslím si že môj palác, po druhé, nemáte tu na mňa právo kričať, Carmiana, no a po tretie, čo tu robí tento homosexuál? Aha, tak váš paholček sem ísť môže, ale ja Caesar, nie?“ Nakričal naspäť na obe slúžky Caesar. ,,Ale veď on je slepý a Carmiana má pravdu, tu nemáš čo robiť, aspoň keď som tu ja, zabalená len v uteráku.“ Zodvihla sa z postele Kleopatra, ktorá si pridŕžala uterák, ktorý jej len, len že nespadol. ,,No dobre, dámy, len som kontroloval.“ ,,Hlavne, už bež!“ povedala Iris a zamávala mu.

Vysmiaty Caesar pomalou a dráždivou chôdzou vyšiel z parenej a horúcej miestnosti. Vracal sa naspäť do svojej miestnosti cez halu, keď za sebou počul Rufiusove výkriky: ,,Caesar, Caesar,“ Caesar si myslel, že si to len on sám namýšľa. Myslel si že je prepracovaný, tak išiel ďalej, ,,Caesar, stoj!“ Tak toto si už nenamýšľal. Rufiusa počul naozaj. Zozadu ho rýchlo Rufius chytil za rameno. ,,Caesar, v diaľke sme zbadali veľké vojsko.“ Hovoril Rufius Caesarovi potochu, aby zbatočne ostatný navôkol nepodliehali panike. ,,A kto to myslíš že je?“ povedal nervózny Caesar. ,,Neviem to iste, ale idú z východu, takže je pravdepodobné, že je to,“ Rufius sa nadýchol, lebo vedel, že keď mu to povie, bude brať vinu na seba a Kleopatre dá za pravdu, čo nechce, pretože nikto nechce počúvať rady od ženy, ,,je to Ptolemaios!“ a Rufius si nahlas preglgol. ,,Čo máme robiť, počkať kým prídu bližšie, alebo zasiahnuť hneď?“ Caesar sa naňho, stále rovnakým pohľadom pozeral, potom sa usmial a pokojne povedal: ,,Ale samozrejme, priateľu môj, že počkáme. Mušky sa predsa musia chytiť na lep,“ a teraz už vážnejšie Caesar povedal, ,,chcem Ptolemaiosa a Pothinusa nažive a privlečte ich až sem, pred moje kolená, neskôr ich možno popravím, ale najprv bude pykať za to, že mi ukradol moju prácu, ja som chcel popraviť Pompeia, ale on to, ako som videl urobil za mňa. Pekne si to odpracujú. Môžu drhnúť dlážku, áno, to bude dobré poníženie. No a ty tu už čo stojíš, rýchlo, pozháňaj čo najviac vojakov a koní, choď už!“

Caesar sa s úsmevom na tvári vrátil do svojej izby, keď sa jeho dvere silno vyrazili. Došla Kleopatra. ,,Aha, takže ty, Caesar tu len tak sedíš? Ty si nevidel, čo sa blíži z východu. Veď sa pozri a aspoň mi uznáš za pravdu. Ja som hovorila že Ptolemaios sa čoskoro vráti...“ Kričala na Caesara Kleopatra. ,,Ticho! Ale veď buď kľudná, Rufius už vie čo má robiť. Ničoho sa nemusíš obávať, Kleopatra. ,,A najhoršie na tom je, že začala horieť aj Alexandrijská knižnica,“ kričala Kleopatra, ,,akým právom si ty, dovolíš podpáliť, moju, Caesar, moju knižnicu?“ ,,V plameňoch je aj knižnica? Za to sa ti strašne moc ospravedlňujem, je mi to ľúto.“ S kľudom odpovedal Caesar. ,,Ale prečo ste ju zapálili?“ ,,Chceli sme Ptolemaiosovi skrížiť cestu k Mesačnej bráne!“ V sále zrazu bolo úplne tiché ticho. Caesar a Kleopatra sa na seba s úprimnosťou pozerali. ,,Dúfam že teraz mi dáš za pravdu,“ pošepkala Caesarovi Kleopatra. Caesar sa na ňu usmial a vášnivo ju pobozkal. ,,Ak toto vidí Isis, tak zhora nám pošle tie najväčšie ochranné krídla, aby sme sa doň zmestili všetci.“ Pokračovala Kleopatra. Caesar ju opäť išiel pobozkať, keď do sály dobehol Rufius. ,,Caesar, Ptolemaiove vojsko sa dobýja k Mesačnej bráne!“ ,,Zaujmite obranu,“ skríkol Caesar. ,,Na to už nie je čas, sú veľmi blízko, už nemáme žiadnu nádej.“ ,,A kde je Ptolemaios s Pothinusom?“ spýtal sa Caesar. ,,Tí už sú zajatí. Apollodoros ich drží pred palácom.“ No tak potom je všetko v poriadku,“ Caesar zobral svoj plášť a rýchlou chôdzou išiel pred palác.

Keď vyšiel von, pozrel sa na Ptolemaia a v duchu si povedal niečo ako čo tu robia a zamieril rýchlou chôdzou k Mesačnej bráne. Mesačná brána bola vysoká, modrá a boli na nej vyryté rôzne hieroglyfy a poučenia. Caesar vyšiel hore schodmi, ktoré viedli z vnútornej strany brány až ku koncu. Pozrel na situáciu bitky a zavelil vojakom aby sa postavili do radu a spravili pancier. Vojaci sa ihneď stiahli a postavili sa vedľa seba do piatich radov. Z boku a zhora ich chránili bronzové štíty. Vyzeralo to, akoby hrali paródiu na korytnačku.

Vojaci pomaly kráčali dopredu a tým zrážali Ptolemaiove vojská k zemi...

Kleopatra zatiaľ čakala v paláci. Neustále vyzerala z okna, z ktorého mala výhľad na bitku. Vždy, keď zranili jedného z Caesarových vojsk, zapišťala, až Iris a Carmiana tak podskočili...

„Pani moja, nemôžete tu celú noc len tak postávať. Poďte si ľahnúť,“ s tichým hláskom pošepkala Kleopatre do ucha Iris. No Kleopatra sa nenamáhala odpovedať. Nečinne tam len tak stála, akoby bola skamenená.

Jedna z Kleopatriních ďalších slúžok- Not, jej aspoň priniesla čašu s vodou. „Kleopatra, ochutnám tento nápoj za vás, aby ste sa ubezpečili, či je voda čistá. Not si priložila čašu s vodou k perám, no nenapila sa. Carmiana to zistila a pošepky, tak aby to Not nepočula jej povedala, nech to radšej nepije....

„Ďakujem, Not,“ povedala Not Kleopatra, akoby Carmianu vôbec nepočula. Not išla podať Kleopatre čašu. No keď ju mala Kleopatra skoro v ruke... „Nie, nedám vám to! Pothinus mi povedal, že mám dať vám vypiť tento jed.“ A Not sa rozplakala. „Prosím, odpustite!“ Not si kľakla pred Kleopatru na kolená a chytila ju sa šaty. „Odpustím ti,“ odpovedala Kleopatra a pozerala sa na ňu, „ale teraz to vypi. Not sa na ňu zo slzami v očiach pozrela. Priložila si čašu s jedom k ústam a pila až do dna. Na chvíľu sa na Kleopatru pozrela a odpadla.

Iris a Carmiana ihneď zvrieskli. Iris sa k nej pomaly priblížila a ohmatávala jej krk. Nič necítila. V čaši bol naozaj jed. A od Pothinusa. Chcel sa Kleopatry zbaviť. Určite preto, aby len Ptolemaios bol právoplatným dedičom trónu. Pretože Kleopatra a Ptolemaios po svojom nebohom otcovi zdedili trón a Egypt spoločne. Kvôli tomu už bolo strašne veľa hádok.

[ » na začiatok « ]