Kapitola:
Pridaná: 24.3.2007, 21:35:32
Čítaná: 2787×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Kleopatra, Caesar, Ptolemaios
Stručný dej: Prerozprávaný a doplnený príbeh Kleopatry a Caesara (nedokončené)

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: Prológ 1 » Bitka pri Farsale 2 » Áve, Caesar 3 » Kleopatrine úmysly 4 » Ochranné krídla

,,Iris, prosím ťa podaj mi čašu vína a misku toho hrozna,“ požiadala jednu zo svojich slúžok Kleopatra. ,,Nech sa páči, Kleopatra.“ ,,Ó, ďakujem. A Carmiana, prosím, bitka sa ešte neskončila?“ ,,No vieš, ešte sa nevie. Nikto mi to ešte nepovedal.“ ,,Dobre, zatiaľ vám ďakujem. Môžete odísť!“ poďakovala sa Kleopatra slúžkam a mávla rukou. ,,Ďakujeme.“ Odvetili dvojhlasne slúžky.

Kleopatra podišla ku stolíku na ktorej bola trblietavá soška bohyne Isis. Kleopatra sa k nej každý deň najmenej dvakrát modlí. Pomocou toho ju žiada, aby jej splnila už dlhodobé želanie. Chcela sa stať kráľovnou Egypta. Lenže akosi sa jej to nedarilo a tak už z toho bola celá zúfalá. Už ako dieťa závidela svojmu otcovi. Vždy si obliekala jeho plášte, vesty ba aj vojenský úbor.

,,Ó božská Isis, daj mi silu, aby sa moje želanie naplnilo,“ prosila bohyňu Isis Kleopatra. ,,Už mám dosť tohto života. Chcem vládnuť, ochraňovať a viesť krajinu k lepšiemu. Nie ako môj prekliaty brat Ptolemaios. Chcem aby mi Egypťania vzdávali hold. Chcela by som oslobodiť Egypt a hlavne sa chcem stať kráľovnou. Ešte raz Isis, prosím ťa, pošli mi z hora nijakú myšlienku alebo aspoň nádej!“

Nato ako Kleopatra skončila s veľmi dramatickým modlením, vošli do izby jej dve slúžky Iris a Carmiana. ,,Čo sa vy dve tak uškŕňate? Čo sa takého prihodilo? ,,No vieš, Kleopatra, bitka sa už skončila,“ oznámila Carmiana šťastnú správu Kleopatre. ,,No rýchlo, kto zvíťazil? No tak mi to poviete?“ Kleopatra zvyšovala hlas na svoje slúžky. ,,Bol to, no, Caesar.“ Oznámila Iris s s radosťou v očiach. ,,Á, tak Caesar? Tak to je výborné. Aspoň môžem uskutočniť moje dlhodobé plány.“ Kleopatra sa vďačne pozrela na sochu Isis: ,,Ďakujem, ďakujem.“ Slúžky sa na Kleopatru prekvapene pozreli a netušili, že s kým sa to vlastne rozpráva.

,,Tak, na čo čakáme? Ideme navštíviť Caesara.“ Rozhodla Kleopatra a rozbehla sa von. Slúžky utekali ihneď za ňou.

V Caesarovom paláci ešte stále pokračovala oslava. Síce už bola pomenšia, stále tak niektorí pili, jedli, hodovali. Caesar bol už tak napitý, že už zvádzal takisto opité slúžky.

A keď už Caesar trochu vytriezvel, došiel Apollodoros: ,,Caesar, došiel dar od Kleopatry, môžu vojsť?“ ,,Ale však nech prídu, trochu sa pobavíme, nie, Rufius?“ zavtipkoval ešte trochu napitý Caesar. ,,Ale áno, tak na to sa pozriem aj ja!“

Do sály prišli dvaja Kleopatriní sluhovia, ktorí držali v rukách nádherný zlatý koberec. Pomaly ho položili na zem. Koberec sa začal kotúľať. Nakoniec z neho vystúpila... ,,Kleopatra?“ ihneď sa postavil Caesar. ,,Tak ako, ó, veľký Caesar, dúfam že v mojom paláci sa ti žije až nadpriemerne,“ škodoradostným tónom spustila Kleopatra, hneď potom ako sa postavila zo zeme. ,,Kleopatra, nečakal som tvoju návštevu, takto nad ránom. A čo ťa zaviedlo do ,,tvojho“ paláca?“ ,,Tu o tom nechcem hovoriť, porozprávame sa v knižnici.“

,,No, tak o čo ti ide?“ začudoval sa Caesar. ,,Ale, Caesar, prečo takýto tón? Veď ty vieš veľmi presne, čo od teba chcem.“ Že ja, aký mám tón. Máš šťastie, že teraz mám dobrú náladu, ináč by som ťa hodil do klietky plných hladných levov...“ ,,Psst,“ Kleopatra priložila Caesarovi prst na pery, ,,ty dobre vieš, čo chcem.“ Kleopatra Caesara vášnivo pobozkala a pomaly riekla: ,,CHCEM MOC“ Caesar sa len usmial. ,,A teraz poviem niečo ja: NIE, NIE, NIE.“ ,,Ach, Caesar. Ty si tak tvrdohlavý. Veď predsa nemôžeš čakať, aby sa môj brat Ptolemaios zmocnil trónu. On niečo chystá. Ak ma nespravíš kráľovnou Egypta, tak prehráš a s tebou aj celý Egypt a Rím. Ak by sa dostal do Ptolemaiových a Pothinusových rúk, nastane skaza. A ja teraz nežartujem.“

Caesar sa na Kleopatre smial: ,,No ďakujem ti, za ten tvoj výstup, ale Ptolemaios má len štrnásť rokov, je to len dieťa, ktoré len sedí, leží a spí...“ ,,Ale za to má silné vojsko. Zdvojnásobý si armádu a o chvíľu je tu.“ ,,A ešte okrem toho, Kleopatra, ja nemôžem pred celým Egyptom zo dňa na deň prehlásiť, že budeš Egyptskou královnou. Musí to najprv schváliť senát, ktorý sa mi akurát tam vysmeje. Ach, svätá Isis, zakroč, prosím.“ Kleopatra na Caesara chvíľu hľadela, potom sa rozutekala preč z knižnice až do svojej izby za svojimi vernými slúžkami Carmianov a Iris, ktorým najprv všetko povedala.

,,No rozhodla som sa. Ideme domov,“ povedala napokon veľmi rýchlo Kleopatra, keď sa postavila z postele, ,,...alebo vlastne... zostaneme tu. Však Caesar si to rýchlo rozmyslí. Ešte ma tak dlho nepozná.“ Kleopatra si kľakla k soche bohyni Isis a tak ako každý deň ju prosila o to, aby sa stala královnou.

*

No na Ptolemaiovom paláci vyzeralo všetko inak. ,,Pothinus? Kleopatra už dorazila do Caesarovho paláca, ako si mi včera dal tú informáciu?“ ,,Myslím že už áno, Ptolemaios.“ odvetil preľaknutý Pothinus. ,,Dobre, tak na čo čakáš? Rýchlo zožeň aspoň tri légie. Zaútočíme na Caesara v tej najneočakávanejšej chvíli. Pozbieraj všetky zbrane, zbroj a porozdávaj ich vojakom!“ ,,Dobre, Ptolemaios, ako mi povieš.“ ,, A povedz že zajtra vyrazíme,“ no dopovedať to už nestihol, pretože Pothinus sa už rozbehol dolu schodiskom, ,,ach ten hlupák.“ zagánil potichu Ptolemaios na Pothinusa.

[ » na začiatok « ]