Poviedka:
Pridaná: 29.8.2008, 13:31:29
Čítaná: 5296×
Hodnotenie: (počet hlasov: 16)

Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Albus Dumbledore, Aberdorf Dumbledore, Grindelwald
Stručný dej: Príbeh o veľkom čarodejníkovi a jeho rodine.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, tragédia

*** *** *** *** ***

Venujem Amy Lilly Madysonovej :)

*** *** *** *** ***

V Goldrickovej úžľabine svitlo nové ráno. Veľký starý dub stojaci pri ceste sa majestátne vypínal a vystavoval na obdiv svoj kmeň i zelené lístie.

Albus Dumbledore zádumčivo kráčal k domu na konci ulice. V hlave si prehrával obsah listu, ktorý mu prišiel včera večer. Bathilda Bagshotová mu písala, aby ju čo najskôr prišiel navštíviť, vraj bude príjemne prekvapený. A tak sa Albus hneď ráno vybral na návštevu. S veľkou zvedavosťou si premeral známy dom, no nenašiel nič, čo by ho malo prekvapiť. Pristúpil k dverám a chystal sa zaklopať, keď sa sami otvorili a usmiata Bathilda ho ťahala dnu.

„Dobré ráno, Albus, som rada, že si prišiel. Musím ti niekoho predstaviť, iste ťa to poteší. Včera pricestoval môj synovec, bude tu celé leto! No nie je to úžasné? Môžete sa spolu hrať!“vravela Bathilda dobrosrdečne. Albus sa pri slove hrať začudovane uškrnul, no nesnažil sa susedu napomenúť.

„Gellert!“zakričala Bathilda k stropu. „Gellert, poď dolu!“

Nad hlavami sa im ozval dupot nôh, ktorý prešiel na schody.

„Sadni si do obývačky, Albus, urob si pohodlie,“ponúkla Bathilda, no Albus ostal stáť.

„Ďakujem, pani Bagshotová, ale budem sa musieť poponáhľad domov k sestre, viete...“

„Ale iste vydrží chvíľu sama s Aberforthom, neboj sa,“uisťovala ho Bathilda. „Á, toto je môj synovec Gellert Grindelwald. Gellert, zoznám sa s Albusom Dumbledorom.“

Albus podal ruku zlatovlasému chlapcovi s pochmúrnym pohľadom. Gellert sa uškrnul a vlastnícky mu stisol ruku. „Ahoj.“

„Teší ma,“odvetil Albus a v modrých očiach mu zaihrali svetielka, keď opätoval stisk Gellertovej ruky.

„Teta mi o tebe veľa rozprávala,“povedal Gellert zvučným hlasom. „Vraj máš chorú sestru.“

„No, áno, Ariana vyžaduje istú starostlivosť,“milo odvetil Albus. „A myslím, že sa k nej budem musieť vrátiť.“

„Tak potom sa čoskoro uvidíme... snáď,“rozlúčil sa Gellert a odprevadil Albusa až k dverám.

„Príď mi opätovať návševu, budem ťa čakať,“povedal Albus. „Zatiať dovidenia.“

„Ahoj,“odzdravil Gellert a zavrel dvere.

Albus kráčal späť do svojho domu, kde ho čakala chorá sestra Ariana a netrpezlivý brat Aberforth. Pod veľkým dubom zastal a pozrel na pravú ruku v ktorej ešte cítil Gellertov stisk. Pocit šťasia ktorý ho zalieval ešte nikdy nepoznal. Nepodobal sa výhram v súťažiach, ani odceneniam či pochvalám za štúdium. Bolo to zvášte, no cítil, že tento deň bude ešte dlho jeho najšťastnejším.

***

„Albuus!“zvreskol nahnevaný Aberforth od vchodových dverí. „Albuuuuus! Kde trčíš ty bifľoš? Zas sedíš v knihách?!“

„Tu som, Ab, nevrieskaj tak,“ozval sa Albus podráždene a zišiel k dverám. „Gellert, aké prekvapenie!“

Po troch dňoch čakania sa na prahu Dumbledorovýmch dverí zjavil Gellert. Albus sa nevedel dočkať, kedy sa opäť stretnú. Srdce mu začalo byť ako splašené.

„Poď dnu, predstavím vás, toto je môj brat Aberforth a sestra je asi vo svojej izbe. Ab, choď po ňu,“prikázal Albus a zaviedol Gellerta do obývačky. „Budeš tu celé leto?“

„Dúfam,“stručne povedal Gellert a prezeral si fotografiu na rímse kozubu.

„Odkiaľ vlastne si?“vyzvedal Albus.

„Študoval som na Durmstrangu,“ovetil a konečne odlepil zrak z fotografie. „Takže Ariana!“

Vo dverách stála krehká dievčina s medovožltými vlasmi a príjemnými svetlomodrými očami. Nemala viac ako šestnásť rokov.

„Ariana,“usmial sa na ňu Albus. „Privítaj Gellerta, je zo severu a bude bývať celé leto u pani Bagshotovej.“

Gellert sa na ňu nemotorne usmial, ona jeho úsmev opätovala oveľa milšie, takmer až detsky naivne.

„A kde je Ab?“spýtal sa Albus akoby mimochodom, no na jeho tvári bolo vidno napätie.

„Hnevá sa na teba. Je v mojej izbe a čaká, kým sa vrátim,“pomaly vravela Ariana.

„Hnevá sa? Čo mu zase sadlo na nos?“zamračila sa Albus.

„To neviem,“zašepkala Ariana previnilo a oči sa jej zväčšili strachom. „On mi nepovedal...“

„To nič, Ariana,“upokojoval ju brat. „Ak ťa čaká, tak choď za ním.“

Ariana prikývla a vrátila sa do izby.

„Poďme sa prejsť, Gellert,“navrhol Albus. „Už ma to tu nebaví.“

Gellert ochotne súhlasil. Ešte v ten deň s Albusom prešli celú dedinku, výborne sa zabavili a zhovárali sa, akoby sa poznali celý život.

***

„Ariana, čo je s tebou?“prihováral sa jej Aberforth, keď jej po tvári preletel úsmev, no vzápätí ho vystredal smutný pohľad do diaľky.

„Nič, Ab, len...“

„Len čo?“naliehal brat znepokojene. Bál sa ďaľšieho výbuchu jej magickej moci.

„Ja... len som zmätená, ale to prejde,“prázno sa usmiala a zapletala si tenký vrkôčik. „Albus je preč?“

„Tak ako celé leto!“zavrčal Aberforth. „Zase je niekde s tým Gellertom!“

Ariana sa opäť sladko usmiala a nesústredene pozrela z okna.

„Si čudná,“poznamenal Ab.

„To vravia všetci, ale ja neviem prečo,“naľakala sa Ariana výčitky a v očiach sa jej zaleskli slzy.

„Ale nie, ja hovorím o dnešku a vlastne aj o včerajšku... Máš čudnú náladu,“vysvetľoval Ab zamračne. „Neviem sa dočkať kedy Gellert odíde, je tu len na oštaru!“

„Ja by som chcela aby ostal,“vzdychal Ariana s nenápadným úsmevom. „Ab, otvor okno. Chcem cítiť vôňu kvetov.“

„Vôňu kvetov? Čo je s tebou?“spýtal sa, no okno otvoril, ako ho požiadala.

„A kedy príde Gellert zase na návštevu? Už tu dlho nebol,“obrátila sa k bratovi s prosbou v očiach.

„A ak ešte príde, tak to oľutuje!“zastrájel sa Aberforth. „Videl som, ako na teba zazeral. Určite si myslí, že si blázon!“

„A som?“spýtala sa Ariana prostoducho. „Ja za to nemôžem, mne sa to stalo prvýkrát! Ja... ja... ja neviem, čo to je!“

„Nie si blázon, si len trochu iná,“pokrútil Ab hlavou. „Idem pripraviť večeru, počaj tu, nič nevyveď!“

***

Na okno sa ozvalo tiché zaklopkanie. Ariana sa posadila na posteli a pridusene zhíkla.

Gellert si pritlačil prst na pery a naznačil, nech mu otvorí okno. Zaváhala, no poslušne vyšla z postele a otočila kľučkou.

„Čo tu robíš?“spýtala sa a jemne sa zasmiala, keď videla Gellerta zaveseného na vetve stromu.

„Uhni sa trochu,“požiadal ju a skočil do izby. Mäkký koberec ztlmil jeho dopad.

„Je veľa hodín,“podotkla Ariana naivne. „Albus sa bude hnevať.“

„Tak mu to nepovedz,“uškrnul sa Gellert a pristúpil k nej. „Aj tak som prišiel za tebou.“

„Za mnou?“nechápala Ariana a celá sa zachvela, keď ju chytil za ruku.

„Písal som ti, Ariana. Všetky tie listy, celé leto! Si prekrásna,“ zašepkal a pritiahol ju bližšie.

„Áno, mám ich v stolíku... Je to od teba milé. Asi som ti mala odpísať, ale... Albus mi nedal pergamen a brko,“povedala a opäť sa celá zachvela pod jeho dotykmi.

„Chcem ťa, Ariana,“poveda a rýchlo ju pobozkal na pery.

„Čo robíš?“zľakla sa a pozrela na neho s malou dušičkou. „Albusovi sa to nebude páčiť.“

„Zabudni na Albusa,“zasyčal a opäť ju pobozkal. „Taraz sme tu len my dvaja.“

„Ale...“

„TY!“zvreskol Aberforth, ktorý začul hlasy zo sestrinej izby. „Pusť ju!“

Gellert stiahol ruku z Arianinho chrbta.

„Choď od nej preč! Vypadni!“ziapal Ab a vytiahol prútik.

„Mne nebudeš rozkazovať!“zasyčal Gellert a i on vytiahlo prútik.

„Čo sa deje?“ozval sa Albusov hlas a jeho majiteľ vbehol s nachystaným prútikom dnu. „Gellert, čo tu robíš?“

„Asi prišiel na zdvorilostnú návštevu za tebou, Albus,“ironicky podotkol Ab. „Snažil sa ublížiť Ariane!“

„On mi neublížil...“zašepkla Ariana vystrašene.

„Gellert!“šokovane vyhŕkol Albus a smutne pozrel z kamaráta na sestru. „Ty si ma zradil!“

„Zradil, Albus? A ako?“vyškieral sa Gellert a mieril prútikom na neho. „Nič som ti nesľúbil!“

„Vidíš, pán Dokonalý?“povedal Ab. „Tvoj úžasný priateľ nie je nič len obyčajná zmija!“

„Buď ticho, Ab!“zahriakol ho Albus.

„Mám byť ticho? Jasné, ja, blbý brat veľkého Vedca mám držať jazyk za zubami! Niečo ti povie! S**** ti na to tvoje poučovanie a príkazy! Hneď som vedel, že to skončí takto!“

Vzduch preťali výkriky. Okolo hláv im presvišťali zaklínadlá.

„Nerobte! NIE!“Ariana vykríkla a vrhla sa dopredu...

„Ariana!“zašepkal Aberfort a zachytil jej padajúce telo. „Ariana, nie! Preber sa! Ariana!“

Albus odhodil prútik a klesol na kolená, k svojim súrodencom. „Ariana?“

„Je mŕtva! Ty si ju zabil! Ty si...“kričal Aberforth a po lícach mu stiekli slzy. „Si vrah! Je mŕtva... mŕtva...“

[ » na začiatok « ]