Poviedka:
Pridaná: 14.7.2008, 21:54:34
Čítaná: 4032×
Hodnotenie: (počet hlasov: 14)

Typ: Fiction
Postavy: -
Stručný dej: Když po básníkovi něco chcete... Tak to takto dopadne! No tak ste písali že hneď tak hneď! Toto som písala len tak z voleja, tok mojich myšlienok...

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Pink. Pink. Pink.

Padá dážď...

Pink. Pink. Pink.

Padá... padá, dopadne... slza. Letí... odrazí sa od zeme a premení sa v spŕške farebného svetla na tisíce drobučkých sĺz. A tie padajú a padajú...

Dievča beží ulicou.

Dievča beží úplne tmavou ulicou. Beží... a za ňou čierne postavy, krásne a tak tmavé... temné ako noc za nimi, pred nimi, okolo nich...

Dievča cíti len strach a beznádej, keď jej nohy nestačia na útek, prepletá nimi a obzerá sa, akoby čakala, že zmiznú, no nezmizli.

"Dávaj pozor!"

Strhne sa, keď počuje hlas muža, akoby bol priamo pred ňou, no hoci cíti náraz, oči nič nevidia. Prvý prišiel zvuk. Akoby jej niekto zapol načúvací prístroj a ona odrazu počula stereo, ktoré sa už dlho predtým ozývalo svetom. Autá prekrikovali ľudia náhliaci sa za prácou a odpočinkom v podobe kávy s tyčinkou a hneď potom samozrejme jednu dve cigaretky...

Potom prišiel obraz. Ulica je plná tých ľudí uvrhnutých do vlastných vidín, ktoré predstavujú len prácu, stres ktorý bol priam hmatateľný, ale nikdy sa nepreukázal hmotný... autá, brázdiace stovkou mestom, obchody praskajúce vo švíkoch...

Dievča sa obzerá za seba, hľadá tých ľudí, tie bytosti bez tváre, no už nie sú, je len ulica a ľudia.

Pozrie hore, na tých obrovských ľudí, hľadá mužov s kapucňami, ktorým nie je vidno do tváre, no nie sú.

Len jeden.

Nie je to muž, ale žena.

Jej mama.

Vysoká žena s milou tvárou sa na §u usmieva, zahalená do dlhého čierneho plášťa, v ruke zviera obrovskú kosu...

Ďalší úbožiak zvierajúci v ruke mobil ako poslednú záchranu jeho biedneho života prejde popred ženu a tá sa ocitne rovno pred dievčatkom, týči sa ako vysoký stĺp, no už nemá tú peknú tvár, má tvár kata, drsného a hrozivého. Zaženie sa kosou po dievčatku, no ona sa uhne a kosa sa zasekne do skla.

Pink. Pink. Pink.

Padá dážď...

Pink. Pink. Pink.

Padá... padá, dopadne... slza. Letí... odrazí sa od zeme a premení sa v spŕške farebného svetla na tisíce drobučkých sĺz. A tie padajú a padajú...

-----------------------------------------------------------------------

Když po básníkovi něco chcete...

Tak to takto dopadne! No tak ste písali že hneď tak hneď! Toto som písala len tak z voleja, tok mojich myšlienok...

[ » na začiatok « ]