Poviedka:
Pridaná: 5.7.2008, 21:50:55
Čítaná: 8178×
Hodnotenie: (počet hlasov: 52)

Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Tom Riddle
Stručný dej: Ak ešte neviete ako Voldemort prišiel o nos. Toto je moja verzia :)

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, crossover

Ako Voldy prišiel o nos

Tom (Marvolo Riddle) a Jerry (Veď-viete-ktorý)

Jerry bol osamelý myšiak na dôchodku. Po tom, ako sa musel odsťahovať z honosného sídla Malfoyovcov, našiel si útulný dom v Little Hangletone.

Prázdny dom na kopci vysoko nad dedinou so zatlčenými oknami a pár chýbajúcimi škridlicami na streche mu momentálne plne vyhovoval. Aj keď bol zvlhnutý, spustnutý a neobývaný, aspoň ho v ňom prešla alergia na pávy, kvôli ktorej musel zmeniť adresu a prostredie.

Po pár dňoch zistil, že dom patril akýmsi veľmi bohatým Riddlovcom.

Našiel ho náhodou, premiestnil sa sem pretože z Little Hangletonu pochádzala jeho bývalá a dúfal, že ju tu ešte stretne. Aké však bolo jeho sklamanie, keď namiesto domu našiel políciu. Tam sa usadiť nemienil. Jeho pohľad spočinul na kopci.

„Áno, to je ono!“ zahvízdal si pomedzi dva predné zuby. Jediné čo mu ostali.

Po ceste sa zastavil v domci na pozemku. Z komory vzal syr a zamieril do svojho nového domova.

Malá chatrč, z ktorej čerpal zásoby patrila istému Frankovi. Sem tam sa zjavil v dome, krívajúc a so zachrípnutým hlasom vyháňal deti, ktoré boli jediným rozptýlením v Jerryho nudnom zotavovaní sa z pávích vyrážok a nádchy.

Ani len netušil, že sa blíži koniec jeho dňom samoty.

Polnoc augustovej noci.

Nikdy na ňu nezabudne. Dnu do jeho obývačky vkročil nízky muž v dlhom čiernom plášti s prešedivelými vlasmi, špicatým nosom a drobnými vodnatými očami. Popri ňom sa po zemi plazilo čosi veľké a dlhé. To zviera nahnalo malému Jerrymu taký strach, že si ani nevšimol čo nesie ten neznámy na rukách a ušiel do svojej spálničky. Rýchlo skočil do postele a zahrabal sa pod perinku. Dobre, že sa nevryl do matraca.

Jeho malé telíčko sa triaslo hrôzou.

„K...k...kam som sa to dostal? U...u...u...ujdem od pávov a t...teraz had...d...dd?“

Zatváral očká a zatínal drobné pästičky.

Bál sa.

Bál sa ako ešte nikdy v živote.

„Jerry, pozbieraj sa,“ snažil sa vliať si odvahu.

Pomaly odtiahol kúsok periny. Vykuklo mu spod nej ledva jedno oko. V okamihu ako zazrel svetlo, ju rýchlo stiahol späť a triasol sa ďalej.

Po dlhých prebdených hodinách zaspal oslobodzujúcim spánkom.

Snívalo sa mu o veľkých dierach v Ementáli, syre s nádhernou mandľovou chuťou. O Rokforte a jeho krásnej modrej plesni.

Zbožňoval syr. V akejkoľvek podobe. V skutočnosti si sám vyrábal rôzne druhy v pivniciach Riddlovského sídla.

Svitlo ráno. Slnko vzbudzovalo dojem lepšieho dňa.

No lepší deň neprišiel.

Včerajšia noc nebola sen. Uvedomil si Jerry, keď z obývačky začul hlasy.

Trikrát sa zhlboka nadýchol.

Nedodalo mu to odvahu, ale za pokus to stálo.

Musí vymyslieť plán, ako sa zbaviť tej príšery.

Pávov sa mu u Malfoyovcov nepodarilo vyhodiť do vzduchu. Minul pri tom všetku svoju zásobu dynamitu. Čo podnikne teraz?

Napchá tomu tvorovi do papule ponožky! Áno, svoje trojdňové ponožky.

„To už nerozplazí!“ zastrájal sa.

Pri dverách spálne si uvedomil svoje zlyhanie.

Mal strach.

Ako sa priblíži nepozorovane k veľkému hladnému hadovi, ktorý ešte isto neraňajkoval?

„Počkám ešte hodinku,“ otočil sa pred zatvorenými dverami.

Smutne si sadol na posteľ, hlavu zaboril do dlaní a pozeral na zem.

Zaškvŕkalo mu v bruchu.

Po hodine hlad a vidina kopy syrov v pivnici premohla strach.

So štipcom si znova zapchal nos. Vzal svoje staré ponožky zo vzduchotesného trezoru a opatrne poodchýlil dvere svojej spálne.

Pozrel doľava. Nič.

Doprava. Ani tam žiaden pohyb.

Znova sa nadýchol ústami a pomaly po špičkách cupital dlhou chodbou k obývačke.

Za rohom ho zamrazilo.

Na zemi ležal Frank. Mŕtvy.

Človek, ktorému kradol mlieko na syr.

Človek, ktorý mu robil spoločnosť počas dlhých večerov a naučil ho kopu nadávok.

Človek, ktorého si aj napriek krívajúcej nohe a pomätenosti v hlave, obľúbil.

V jeho myšacom očku sa mu zaligotala slza.

„Jerry, teraz nie je čas na smútok! Ide sa do boja! Za Franka a ostatné obete toho zloducha!“

prekročil palicu, o ktorú sa Frank roky opieral a so vztýčenou hlavou vpochodoval do miestnosti.

Pri vyhasnutom krbe spal muž. Hada so zavretými očami zazrel stočeného pod kreslom.

Potichu sa k nemu priblížil. Štipec sa mu pomaly šmýkal dolu z nosu. Zacítil pach svojich ponožiek.

Premohol náhle napnutie a položil ponožky priamo pod nos obrovského hada.

„Čo to tu tak príšerne smrdí Červochvost? Hádam nie tvoje spodky?“ ozvalo sa z kresla.

Ako to, že je tu ešte jeden človek? Prebehli mu zimomriavky po chrbte.

Muž schúlený pri kozube otvoril oči. Pomrvil sa. A otočil na druhý bok.

Jerry si vydýchol.

„Červochvost!“ vykríkol mužský hlas z kresla.

Jerry neváhal ani sekundu. Vzal nohy na plecia, štipec z nosa do rúčky, aby mohol lepšie dýchať a bežal ku dverám.

„Áno môj pane,“ počul prebudený hlas Červochvosta.

„Niečo tu príšerne smrdí!“

„Ja nič necítim pane.“

„Okamžite sa choď umyť a vyper si trenky!“

Červochvost vyšiel z miestnosti. Na jeho podrážku sa zachytili drobučké Jerryho ponožky, takže smrad vyšiel spolu s ním.

„Vedel som, že si čvarga...“ bolo počuť nahnevaný hlas lorda Voldemorta z kresla.

Jerry stál pritlačený na stenu chodby, keď Červochvost prešiel okolo neho, šomrúc si čosi popod nos.

„Voldemort?“ to jediné slovo z Petrovych úst Jerrymu rozžiarilo očká.

„Veď to je môj kamoš Tom! Jedine on si dal hovoriť Voldemort,“ povzdychol si a v mysli sa mu mihali obrazy z minulosti.

Bol mladý neskúsený myšiak, bývajúci v Rokforte, čarodejníckej škole a kolíske jeho obľúbeného syra.

Tom bol študent a s Jerrym obývali spoločne jednu izbu. Celých sedem rokov sa o ňu naťahovali.

„Ách to boli roky. Najšťastnejšie v mojom živote,“ na tvári sa mu po prvý krát od včerajšej polnoci objavil úsmev.

S Tomom sa dokázali celé hodiny naťahovať.

Ako by to bolo dnes, keď ho Tom objavil.

Najskôr skúšal všetky kúzla, ktoré poznal. Ani jedno nezaberalo. Jerry vedel, že sudičky mu dali do vienka vlastnosť odolávať zaklínadlám čarodejníkov. Žil v Rokforte už dva roky. Za ten čas mu to veľakrát pomohlo.

Malému jedenásťročnému Tomovi neostávalo nič iné ako si objednať príručku na odstránenie hlodavcov z domov od muklovského autora.

Veľmi sa mu to bridilo, ale inú možnosť nemal.

Koľko pascí za tých sedem rokov nastaval Jerry už nevie. Najviac sa mu vryla do pamäti cestička do kuchyne, na ktorej nastražil rôzne pasce. Od kladiva nad dverami, ktoré Toma skoro prizabilo, pretože na neho zabudol, až po šupky od banánov pred schodiskom, tie pozbieral nadávajúci školník.

Jerrymu sa nič nestalo a Tom zúril.

Potom objavil vchod do tajomnej komnaty. Myslel si, že bazilisk mu pomôže vyhnať Jerryho z izby.

Ale opäť sa mýlil.

Baziliska vôbec nezaujímal maličký myšiak. Mal radšej väčšie obete. Tom v zlosti aspoň udal Hagrida a zbavil sa jednej nenávidenej osoby.

Až po odchode Toma zo školy si Jerry uvedomil ako mu tieto jeho naháňačky chýbajú. Zrazu bolo na škole otupno a smutno.

Hoci bola škola plná žiakov, Jerryho si nik nevšímal. Nikomu neprekážal. Nikto nenadával, že mu mizne jedlo.

Aj keď to Tom nikdy nedal najavo, Jerry si bol istý, že ho mal rád.

A teraz ho po rokoch stretol znova. Obaja majú dôchodkový vek. Ale to im nebráni užiť si ešte trochu života.

Jerry nelenil, vbehol do pivnice. Spomenul si, že z oslavy mu ešte niečo ostalo. Vyniesol to do obývačky. Opatrne sa vyšplhal po nohe kresla na operadlo. To čo zbadal v kresle ho prekvapilo. Miesto Toma, ktorého si pamätal tam ležalo čosi malé zamotané v špinavých handrách.

Aj ja som ostarol, tak prečo by sa Tom nemohol takto zmeniť? Pomyslel si a plesol Tomovi rovno do tváre veľkú šľahačkovú tortu.

„Áááááágr!“ zavrčal Tom.

Nenávidel šľahačku. Rukou hmatal po svojom prútiku, ktorý sa mu v spánku kdesi zapatrošil.

Toto jeho zaváhanie využila Nagini, ktorá so záujmom sledovala Jerryho. Vlastne sledovala tortu idúcu k jej pánovi. Jerryho si vôbec nevšimla.

Keď torta skončila na Voldemortovej tvári, so syčaním sa k nemu priplazila a so svojim rozdvojeným jazykom začala z neho lízať šľahačku.

Voldemort zvláštne zasyčal. Jerry nerozumel ani slovo, no vedel, že Tom vie rozprávať hadím jazykom. Preto sa nedivil, keď had skĺzol z kresla a schúlil sa pod jeho nohy.

Tom s prútikom, ktorý našiel pod handrami, čo mal na sebe, odstránil šľahačku a obzeral sa po vinníkovi.

Nebolo mu treba dlho hľadať. Jerry sa zabudol a smial sa sediac na operadle kresla.

Zahľadel sa na myšiaka. Jeho oči nadobúdali čoraz zlovestnejší výraz. Prútik sa jemne pohol a na Jerryho letelo desať ostrých nožov.

Len len, že sa im vyhol. Vybehol cez dvere, ktorými sa práve vracal Červochvost.

„Peter! Okamžite ma prenes tam...“ začul Tomov mrazivý hlas.

Nelenil, zavrel dvere a pomocou lana, ktoré mal už dlho prichystané spolu so sekerou pri dverách pre votrelcov, vytiahol sekeru nad zárubňu dverí.

Dvere sa otvorili, takmer okamžite. Pustil lano.

Čepeľ sekery skĺzla dole.

Ostrie sa zarylo do handier, ktoré niesol Peter na rukách. Tie sa v momente naplnili krvou.

„Pane?“ nesmelo sa spýtal Červochvost. „Žijete?“

„Jasné, že žijem ty idiot!“ vyvreskol po ňom hlas z handier. Vyšiel z nich oranžový záblesk a krv sa stratila.

Peter opatrne odhrnul handru.

„Vy ste prišli o nos,“ zašepkal ohromene.

„To je jedno! Musím nájsť toho myšiaka! A za ten nos mi daruješ svoju ruku!“

„Pane...“

„Robí ti to problém, Peter?“

„Nie vaše lordstvo,“ vyšlo zo zelenej tváre Červochvosta. Nevedel, čo tým Voldemort myslel, za nos ruku?

„Nájdi konečne toho myšiaka!“

Peter sa rozhliadol. Na chodbe nevidel nič. Pozrel dolu. Zazrel koniec chvosta mihnúť sa na poslednom schode.

„Je dole, pane.“

„Tak čo tu ešte stojíme?“

[ » na začiatok « ]