Poviedka:
Pridaná: 27.6.2008, 16:18:44
Čítaná: 6250×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Typ: Fiction
Postavy: Ariel, Zach a kopec iných mien, ktoré nepotrebujete vedieť.
Stručný dej: Príbeh sa neodohráva v HP svete, ale Arielin osud sa nápadne podobá na ten Harryho. Spolu s priateľmi stojí proti čarodejníkovi, ktorý zrovna neuznáva harmonický spôsob života, a zabíja všetkých, ktorí sa mu postavia do cesty. Skúste hádať, kto ho má poraziť... ;)

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, tragédia

Takže takto. Toto nie je prvé žo zo mňa vyliezlo, ale je to prvé, čo tu pridávam. Viem, ja sa nemôžem rovnať Mei, Jin, Alexii alebo Gwen, ale dúfam, že aj tak sa to bude páčiť.

Pod svižnými krokmi skoro dospelého dievčaťa vŕzgal čerstvo napadnutý sneh. Mladé žieňa sa obzrelo a uzrelo prvé ranné lúče vykúkajúce spoza panorámy, pokrytej bielou pokrývkou. Zrýchlila. Najradšej by sa premiestnila, ale vedela že v tomto období je to nebezpečné. Nemohla riskovať ani cestu hop-šup sieťou. Bola si vedomá toho, že sú už asi mŕtvy ale v kútiku duše stále dúfala,že ešte žijú. Nemohla sa viniť za ich smrť,ale vinila sa za ich zničené životy. A to všetko kvôli nej. Obetovali svoj život, bezpečie aj rodinu.Mala ich varovať. Mala toľko času, toľko príležitostí. Bill je už mŕtvy. Kvôli komu? Kvôli nej! Pri spomienke na tie jeho neposlušné hnedé vlasy, večne mu padajúce do tváre, na tie jeho medové oči plné života a ten jeho bezstarostný úsmev sa jej do očí dostali dotieravé slzy. Keby nevenovala toľkú pozornosť tomu hlúpemu medailónu a ochraňovala priateľov,ktorí za ňu bojovali, keby bola o zlomok sekundy rýchlejša. Mohol žiť. Mohol a ona to vedela. Zacítila teplo na prsiach. Rostrasenými rukami vytiahla z náprsnéh vrecka habitu zvinutý pergamen. Pri čítaní mien napísaných zeleným atramentm si vydýchla. Ked prečítala Billove-červené meno pichlo ju pri sradci tak isto ako ked prečítala Mollyne červené meno. Pred očami sa jej zjavila vysmiata modrooká blondínka, bola to však len spomienka. Zhrozila sa ked prečítala daľšie červené meno...

„Mary!“ zhíkla a bola by sa na mieste poskladala na zem a rozplakala keby si nevšimla dalšie zelené meno pomaly tmavnúce dočervena. James ešte žije.

Zastala pred starou, ošarpanou bránkou.Plná hnevu do nej kopla, pričom sa prehnitý kus dreva zlomil napoly. Ráznym krokom prešla po neupravenom a zarastenom chodníku. Stŕpla pred dverami.Vytiahla prútik ale nemusela ho použiť-dvere boli pootvorené. Prudko do nich buchla a vyhodila ich z pántov. Bola pripravená na všetko ale i tak sa zhrozila ked si prezrela to, čo bola kedysi hala.Zrkladlo, ktoré vyselo vedľa dverí bolo rozbité. Na čerpoch sa jagala jasnočervená krv. Prebehla kuchyňou a obývačkou. Na schodoch našla telo Mary. Tmavé kučery mala zlepené krvou. Opatrne prešla popri nej a pomerne rýchlo vybehla na poschodie, kde bola len jedna maličká izbička. Vtrhla dnu a pohľad jej padol na dvadsaťjeden ročného muža, ležiaceho pri posteli. Kľakla si a jeho hlavu si položila na kolená.

„James,“ rozlepil oči. „Všetko bude v poriadku.Sú na ceste,“ šepkala. Vedela, že čo nevidieť tu bude niekto zo spoločenstva.Mal vážne zranenia, no neodvážila sa ich ošetriť.Nikdy v tom nebola dobrá. Keby tu tak bola Sue. Po minúte ticha začula hlasy. Vo dveráh sa objavila strapatá hriva tmavých vlasov.

„Ariel!“ vykríkol a pribehol k nej.Opatrne ju zobral na ruky i ked nebola zranená. Čím viac sa mu mikala, tým silnejšie ju zovrel v náručí.

„Zach,som v poriadku!“ Namietala a pozrela na Jamesa. „To on potrebuje...“

Nestihla však dopovedať, lebo sa objavili Sue, Dirk a Ab a pribehli k Jamesovi.Zach s ňou mieril dole, ale zastal na schodoch pri Mary. Akoby len čakal kedy sa Ariel rozplače.Nečakal dlho. Rozplakala sa na jeho ramene. Pomaly klesol dole a položil ju k Mary. Ariel jej trasúcimi rukami odlepila prameň vlasov zo zakrvavenej tváre.

O 12 hodín neskôr Ariel stepovala pred zavretými dverami. Nemohla dalej čakať a už už sa chystala dvere otvoriť, ked spoza nich vykukla Sue. Ariel ju skoro prevalila, vrhla sa k Jamesovej posteli a tuho ho objala.

„Ari,mám zlomené tri rebrá,“ povedal priškrteným hlasom.

„Och, prepáč,“ odskočila od neho a zamračene pozrela na okno. „Všetko je to kvôli mne,“ začala nečakane. „Kto bude daľší?Koho zas zabijú?Myslím,že najlepšie bude ak im dám šancu urobiť to po čom túžia.“

„Ari...“ tichučko začal.

„Nie, James! Bill, Molly, Mary sú už mŕtvy.Ty si len o vlások unikol smrti. Nemôžem dovoliť aby za mňa zomierali iní,“ povedala tónom, že by jej nik neodvážil oponovať.Pozrela na Sue,ktorá na ňu vystrašene hľadela.Chvíľu bolo ticho, potom sa Ariel otočila a odišla.Zišla dolu do kuchyne, kde pri šálke kávy sedel Zach.

„Ideš niekde?“ spýtal sa ked si zapla habit.

„Áno,“ povedala odmerane a hrdinsky sa uhýbala jeho pohľadu. Až ked si skontrolovala prútik, vyskočil na nohy.

„Kde ideš?“ zvýšil hlas. Ariel sa odhodlala pozrieť mu do jeho búrkových očí.Ked sa jej fialkové zaleskli od sĺz, jeho pohľad zmäkol. „Nie,“ hlesol.

Opatrne k nemu podišla a slabučko ho objala.

„Ariel,“ šepol. „My sme s tebou,boli sme s tebou a budeme s tebou.“

„Lenže koľko z vás po mojom boku zomrie? Hmm?“ nadvihla obočie a utrela si slzičky. „Je to môj osud, Zach.Chápem, že mi chcete pomôcť ale za akú cenu? Za stratu života? Ty nevieš ako sa cítím ked kvôli mne niekto zomrie!“ snažila sa zostať pokojná. „Ak sa ma pokúsiš zastaviť, nebudem na teba brať ohľad.“ Zdvihla prútik

„Ty vieš, že by som ti nikdy nedokázal ublížiť.“ Ani sa nepohol. Ariel sa cítila trápne.

„Idem.“ Povedala šepky. Eše raz sa naňho pozrela a smutne sa usmiala.

Ariel kráčala po zasneženm chodníku v tmavom lese. Došla na čistinku. Pozrela na oblohu posiatu hviezdami a snehové vločky jej dopadali na premrznutú tvár.

„Som tu!“ skríkla. Bola zmierená so svojím osudom. Bola zmierená s tým, že už neuvidí tváre svjich priateľov. Neuvidí tváre ľudí, ktorých ľúbi, kvôli ktorým sa zmierila so svojou smrťou.

„Takže si prišla, Ariel,“ ozval sa chladný, ťahavý a ostrvý hlas, ktorý ju prinútil pozrieť sa na jeho majiteľa.

„Darley,“ opovržlivo fľochla pohľadom a premerala si ho. Plavé vlasy mu zredli, na tvári sa mu objavili daľšie jazvy, odvtedy čo ho videla naposledy. Aj tak vyvolával hrôzu. A prečo nie!190 cm vysoký, mohutný chlap. Odhadovala, že keby nemal prútik, zvládne aj 30 chlapov po muklovsky. On však prútik mal. A preto bol ešte hrozivejší.

„Bojíš sa,maličká?“ zasyčal. Tvár sa mu roztiahla do úškľabku, ktorý odhalil žltkasté zuby.

„Koho?Teba?“ hrala sa na nechápavú.

„Smrti.“

„Ani nie,“ ľahostajne mykla plecom. „Len mi vadí,že prídem o svoj-už aj tak hrozný život tak ponižujúco. A ešte k tomu tvojou rukou. Ale nebudeš sa cítiť blbo ked zabiješ bezbranné, dá sa povedať ešte dieťa?“ deptanie súpera jej vždy išlo výborne.

„Ako sa opovažuješ?! Mám ťa...“

„Čo? Zabiť? Aj tak to máš v pláne.“ Zasmiala sa a dúfala že z jej hlasu nevycíti strach. „Alebo ma budeš mučiť? To ti nikdy nešlo.“ Povedala a rukou si odhrnula závoj tmavých vlasov. Zaklonila hlavu a ukázala jazvu, ktorá sa tiahla od pravého ucha,po sánke a stratila sa za golierom. „A ty dobre vieš, že nikdy neklesnem tak nízko aby som prosila o zľutovanie.“

„Nechal by som ťa na svete aj dlhšie ale si moc drzá,“ povedal a zdvihol prútik. Jeden záblesk zeleného svetla a Ariel padla na zem. Čakala nejakú ostrú bolesť a pred očami celý život ale nič sa nestalo. Jemne sa jej zatočila hlava a prebrala sa na niečom mäkom. Postavila sa a ked zdvihla zrak, uzrela tvére svojich mŕtvych priateľov. Na chvíľu ju zalialo teplo, no potom zas vychladla.

„Je toto nebo?“ spýtala sa.

„Áno,“ prikývol pokojne Bill.

„Takže som mŕtva?“ spýtala sa a zvesila plecia. Myslela si že smrť bude... iná. Myslela si, že smrť budú zatvorené dvere za jednou kapitolou života. Nemyslela si že to bude také... jednoduché. Proste, nebola sa smrťou spokojná.

„Zabil ťa, ale ešte si nezomrela,“ usmiala sa Mary.

„Nechápem,“ Ariel pokrútila hlavou.

„Tvojím osudom bolo zničiť zlo. Pokojne môžeš zomrieť a pocítiť smrť až vtedy, ked ho zabiješ,“ukázala prstom na podlahu. Vlastne iba Ariel si myslela že tam podlaha je. Stáli vo vzduchu. Pod nimi videla čistinku, na ktorej víťazne stojí Darley a prizerá sa na jej bezvládne telo.

„Tak už chod,“ pobádala ju Molly. Ariel zatvorila oči. Hlava sa jej začala točiť a ona sa prebrala na chladnej zemi. Snažila sa aby Darley nezaregistroval jej pohyb. Pomaly vytiahla prútik a odvážila sa otvoriť oči. Stál jej chrbtom. Rýchlo sa postavila snažiac sa nenarobiť hluk.

„Myslel si si, že ťa nechám len tak?“ spýtala sa a jej vlastný hlas sa jej zdal nadpozemský.

„Ty?“ tvárou sa mu mihlo zdesenie? Strach? Prekvapenie?

„Ano ja. Prišla som ťa mátať,“ zasmiala sa a zdvihla prútik. V tej chvíli za ním spoza stromov vyšlo asi 30 ľudí v maskách. Jeho prívrženci. „Ale toto nie je fér,“ vyhŕkla a hrala urazenú. „Bojíš sa, že keby si proti mne stál sám, zlyháš?“

„Nemusia tu byť,“ povedal so zdvihnutým prútikom.Naznámi v maskách začali ustupovať, ked jeden padol nevládny na zem. Z lesa za Ariel prišli ľudia zo spoločenstva: Zach, Sue, Dirk, Ab, Aleks, Alicia, Stew, Milly, Katie a James!Ariel si myslela že zinfarktuje ale kedže ju už zabili asi by jej to moc neuškodilo.

„Už som si myslel že si mŕtva!“ uškrnul sa Zach a stal si po jej boku. Tak rada by mu povedala, že ak zabije Darleyho zomrie. Nemala odvahu. Zvláštne. Mala odvahu postaviť sa zoči-voči smtri ale nemá odvahu povedať pár slov.Všade začali lietať zaklínadlá. Sue bojovala až so štyrmi naraz presne ako Dirk. Naznámi netušili do čoho sa púšťajú. Na Jamesa letelo práve smrteľné zaklínadlo, ale tesne pred ním zmizlo. Celý prekvapený sa začal obzerať po svojom záchrancovi. Milly sa naňho zoširoka usmievala pričom robila zložité pohyby prútikom. James rukou naznačil že dakuje a vrhol zaklínadlo na nepriateľa, ktorý mal zo zadu na muške Aleks. Tá sa statočne držala proti dvom, obzvlásť silným protivníkom. Ariel stála uprostred bojujúceho davu a hľadala Darleyho. Všimla si ho ako sa snaží vypariť do lesa. Rozbehla sa k nemu. Bol taký nepozorný že si ani nevšimol zaklínadlo, ktoré naňho vyslal Ab a odzbrojil ho. Ariel svižne chytila jeho prútik. Jedným pohybom prútika bol na zemi. Stala si nad neho a pozrela mu do očí.Bol vystrašený viac ako malý baránok pred vlkom. Zdvihla prútik a chystala sa ukončiť toto všetko.

„Nie,prosím,“ Začal kvíliť.

„Máš pravdu. Nie,“ povedala a on si vydýchol. „Ty si nezaslúžiš zomrieť statočne v boji ako pravý hrdina a ešte k tomu prútikom. Ty nesiahaš ani po členky mojim priateľom, ktorý zomreli stastočne v boji,“ Povedala šepky. Schovala prútik a z púzdra, ktoré mala na nohe vytiahla dýku. Strieborná čepeľ žiarila v tme. Odstúpila od neho a ten využil čas na to aby sa postavil. Otočil sa jej chrbtom a rozutekal sa do lesa.Na toto čakala.Vrhla dýku a tá ho strafila do chrbta. Chvíľu tam bez pohnutia stál, potom klesol na kolená. Ariel sa spokojne usmiala. Zomrel ako zbabelec čo v skutočnosti aj bol. Na úteku. Z kolien padol na zem mŕtvy. Ariel v tú chvíľu zacítila v hrudi ostrú bolesť. Zomiera. Pred očami sa jej objavil jej život. Najkrajšie ale aj najsmutnejšie zážitky z jej života. Prvýkrát držala v ruke prútik. Jej prvý let na metle, prvé vydarené zaklínadlo. Usmevy jej priateľov, ked spoločne sedeli pri jazere a konečne mali po škole. Potom sa objavili tie pochmúrnejšie, ktoré boli taktiež súčasťou jej života. Smrť Billa, Molly. Mrtve telo Mary. Strach v Zachových očiach ked odchádzala. Potom si uvedomila že ten strach nie je len spomienka. Zach ju držal v náručí, oči mal plné strachu a sĺz. Zrazu pocítila teplo na srdci. Na hrudi sa jej objavila žiarivá guľka, ktorá sa stále zväčšovala a zväčšovala až svetlo z nej zalialo celú čistinku. Cítila ako jej meravejú nohy. Pozrela na svoju hrud, z ktorej vytekali pramienky teplej krvi. Z posledných síl zodvihla ruku a pohladila ho po líci, premočenom od sĺz. Zatvorila oči a ruka jej klesla vedľa tela. Jej posledný prežitý pocit bol šťastie. Bola šťastná že pocítila smrť víťaza v náruči človeka ktorého milovala, miluje a bude milovať.

[ » na začiatok « ]