Poviedka:
Pridaná: 11.6.2008, 16:43:20
Čítaná: 4236×
Hodnotenie: (počet hlasov: 14)

Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Lea
Stručný dej: Tak mi napadlo, že Sirius VRAJ zabil trinástich muklov. My už vieme, ako to bolo, ale nevieme, kto boli tí muklovia, nevieme nič o ich životoch, len to, že nimi doplatili na jedného šialenca a strachopuda, ktorý sa bál Pánovho trestu.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, tragédia

TRESK!

TRESK!

TRESK!

Výdych, nádych... otvorenie úst...

TRESK!

Zamierenie...

TRESK!

Lea si dala dolu slúchadlá a stlačila tlačítko. Kým k nej pomaly išiel jej terč, zaistila zbraň a nastavila dlaň, na ktorú jej vypadla nábojnica. Skúsenými pohybmi zápästia za pár sekúnd naplnila nábojnicu novými nábojmi. Počula šťukot, dobre známe zastavenia terča pred jej tvárou. Zvesila ho a prezrela si diery na trupe človeka. Tri boli smrteľné, jedna by spôsobila smrť do pár minút a jedna by síce bolela, ale dalo sa z nej dostať. Zakliala, zavesila terč naspäť a siahla po slúchadlách.

„Hm... Lea?“ spýtal sa známy hlas. Otočila sa k mužovi stojacemu pri dverách. Čakal, kým zaistila zbraň a hrdým, no aj tak podriadeným krokom sa k nej pohol.

„Vieš, že ma nemáš rušiť, keď strieľam, John.“

„Viem, preto som čakal. Ale je to naliehavé. Tvoj otec.“

Prudko sa zvrtla a odistila zbraň.

„Teraz ti bude nanič.“

„Tak čo sa stalo s otcom?“ spýtala sa veliteľským hlasom.

„Zmenil plány. Je to dnes o piatej.“

Pozrela na hodinky. Bolo pol piatej. Bleskovo znovu zaistila zbraň a kráčala za Johnom. Na chodbe zrovnala krok s ním a pokračovala v nenačatom rozhovore.

„Prečo zmenil plán?“

„Tak to by si mala vedieť ty. Prisahala si, že plány nemení.“

„Veď je to pravda. Otec nikdy nemení plány. Ale to ty si tvrdil, že to bude zajtra o jedenástej.“

„Chceš povedať, že som klamal?“

Zastavili a Lea vytiahla devinu, ako sa to nazýva. Odistila ju o nabila.

„Čo je väčšia pravdepodobnosť, že ja neodhadnem svojho otca, alebo si nás ty zradil?“

„Tak tu je to dosť vyvážené. Učil som ťa. Máš sotva pätnásť, aj tvoj otec sa môže zmeniť,“ ani s revolverom pri hlave nestratil chladnú hlavu. To mal z vojny, aspoň tak to tvrdil, nikto nevedel, čo robil, kým sa nedostal do gangu jej otca.

Lea zložila zbraň, ale nechala ju odistenú a nabitú.

„Áno, je to tak. Ale teraz nemáme čas. Ideme,“ zvrtla sa a kráčala ďalej, s revolverom pri boku. Kráčal za ňou, ale už nič nehovoril.

„Inak sa držia plánu?“

„Zaútočia tam, kde mali.“

Zburcovali celý gang a limuzínami sa priviezli na malú postrannú uličku Londína. Za dymovými sklami si niektorí zostavili zložitejšie zbrane, niektorí, ako Lea, sa spoľahli na svoje osvedčené revolvery. Zastavili na tej malej Londínskej ulici a vyšli von. Asi desať chlapov a dievča, puberťáčka. Tá bola najvýraznejšia. Zo sedem chlapov na konci ulici si ich všimlo. Prišli k nim.

„Máte zásielku?“ spýtala sa Lea.

„Mali ste prísť zajtra,“ odvetil mladík, ktorý v ruke držal sáčok s bielim práškom.

„Plány sa zmenili. Tak máte zásielku?“

Iný chlap vybral z vrecka starého kabáta menšiu tašku a podal im ju. John ju zobral, otvoril jeden zo sáčkov, vdýchol nosom prášok a chvíľu čakal, kým zaúčinkuje. Zavrel oči, keď sa dostavil účinok, a kývol hlavou. Muž z ich gangu, Sergej, podal mladíkovi kufrík. Mladík skontroloval peniaze v ňom a kývol hlavou.

„A teraz, pozývam vás do klubu. Ale ešte raz prízvukujem, že nechcem nepríjemnosti. Ak klub iba zneužijete, podsvetie vám už nebude naklonené,“ zavrčal mladík. Lea sa pousmiala. Tento chlap si myslí, že jeho otec tu bude stále, aby ho ochraňoval a plnil jeho prosby ako poslušný psík. Lenže on tu stále nebude, a to jeho mozog nedokázal prijať. Lea dobre vedela, aké je to byť pod otcovou ochranou, byť vychovávaná ako vrah a potom sa proti nemu postaviť. Ale dnes to bez nepríjemností nepôjde, dnes sa konečne jej slová naplnia, konečne zabije svojho otca a už mu nijaká skrýša nepomôže. Irónia, že otec uteká pred dcérou.

Vošli do klubu Go Motto. Mladík ich viedol do VIP salónika, vlastne tam išiel iba John, mladík a Lea.

„John, prosím, necháte nás osamote? Chcel by som sa o niečom s Leou porozprávať.“

John sa pozrel najprv na neho, potom na Leu. Tá mu dala pokyn, že môže ísť.

„Tak, čo to bude za obchod?“ spýtala sa.

„Najprv navrhujem, aby sme si potykali. Ja som Killer.“

„Šokujúce,“ poznamenala sucho. „Ale mne tykáte už dávno, pán Killer, takže prečo to meniť? Ten obchod.“

„Kto povedal, že je to obchod? Chcem sa porozprávať. O vašom otcovi.“

„O mojom otcovi?“ nechápala. Alebo sa aspoň robila. Nikto mimo gangu nevedel o jej otcovi. Teda, ona to nazývala gang. Vedela, že nikdy nenazve nič na svete rodinou. A tí chlapi nej za to nestáli.

„Viem to, Lea, viem všetko. A váš otec nie je nadšený. Vydiera ma.“

„A prečo mi to hovoríte?“

„Prečo asi? Pre osobný prospech. Ponúkam pomoc v zabití vášho otca, za to chcem utajenie, ak sa o tom niekto dozvie, viete, čo sa stane, nebude to mať pre mňa príjemné následky. A chcem 50% zo zisku z obchodov na Kube a celom Sibíri.“

Chvíľu rozmýšľala.

„Súhlasím. Ale čo z toho budem mať ja? Nemyslíte, že dokážem otca zabiť sama?“ vedela, že teraz niekde jej otec vylupuje sklady nafty.

„To samozrejme viem. Ale moja pomoc sa vám isto zíde.“

„Ste skurvin syn, to viete. Presne to viete. Ale ja súhlasím.“

„Výborne. Kedy začnem s intrigami?“

„Viete, že ma prekvapujete? Ak vás otec odhalí, nebudete mať len rýchlu smrť. Bude to dlhé a bolestné. Vystavíte sa tomuto riziku pre tie peniaze z Kuby a Sibíra?“

„To je všetko moja vec. Tak teda kedy?“

„Nebuďte nedočkavý. Ale keď sa tak veľmi chcete zapojiť, o päť minút príde pred váš bar môj otec a bude chcieť oslavovať. Je to jeho rituál, nikdy ho nezmení. A už tobôž nie teraz, keď si myslí, že nevieme o tom, že zmenil dátum a čas. Ak počítajú s tým, že sa o tom dozvieme, zrejme si myslia, že MY si myslíme, že zmení aj toto. Ale nezmení.“

„Takže my máme práve teraz riskovať?“

„Myslela som, že sa do toho hrniete.“

„Ale samozrejme, Lea. Ako inak. Ak teda musíme, idem na to pripraviť chlapov...“

„Počkať! John!“ zavolala. Otvorili sa dvere a dnu napochodoval John a vyťahoval zbraň.

„Pokoj, pokoj!“ zdvihol ruky Killer.

„John, pôjdeš s pánom a dohliadneš, aby teraz povdal svojim mužom, že o chvíľu majú vyzabíjať všetkých mužov môjho otca, len jeho samotného nechajú na pokoji. A dohliadneš, aby správne porozumeli. Inak sa pán Killer rozlúči zo životom.“

John prikývol a kráčal za Killerom. Lea si naliala vodku a čakala. Vodka dovezená zo Sibíra. Niečo jej nesedelo. Vytiahla revolver a vyšla. Začula streľbu na ulici, a tak tam rýchlo vybehla. Ten idiot si myslí, že mu povedala naozajstný plán! Správa sa ako malé neskúsené decko!

Kým prestrelka už vrcholila, Lea hľadala v dave mafiánov otca. Uvidela ho, ako strieľa na Johna, no ten mu strelil do oboch rúk a ďalej sa venoval jeho mužom. Rozkaz bol nezabiť otca, ale všetko ostatné mohli.

Keď ju uvidel, ako sa chystá vystreliť, na poslednú chvíľu sa uhol a bežal preč. Riccoci nebol prepychový ani pohodlný, nemal veľké brucho, ani nebol obvešaný reťazami, a tak sa mu dobre utekalo. Jeho motto bolo vypaľovať, kým sa dá, a túto prácu mal najradšej. Bežala za ním a strieľala po ňom, on tiež strieľal, nesklamal ju. Bežala tri ulice, kým sa k nemu priblížila. Zabočil na jednu z väčších ulíc, Lea ho nasledovala. V tej chvíli, ako na neho s presnosťou namierila, nehľadiac na to, že je na ulici plnej ľudí, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou pozorovali veľmi čudnú hádku dvoch mužov, čudne poobliekaných a s akýmisi paličkami v rukách, v tej chvíli naplnil ulicu ohromný tresk ako keď vybuchne granát, a ona, tak dobre poznajúc ten zvuk, teraz vedela, že toto nie je nijaká zbraň, bomba ani granát. Toto bolo niečo, čo ju odtrhne od dvojročnej práce zabiť svojho otca a ona už nikdy nebude môcť nič zaveliť chlapom, už sa nikdy nenapije alkoholu ani neľahne s nejakým playboyom z klubu.

Ráno, v novinách, ktoré nijaké muklovské oko nemohlo vidieť, stálo na titulke:

SIRIUS BLACK ZABIL TRINÁSTICH ĽUDÍ

Ale nikto nevie, že medzi tými ľuďmi bolo aj jedno dievča, ktoré tak veľmi chcelo zabiť vlastného otca.

Zomreli na križovatke dvoch ciest, ciest dvoch svetov, ktoré sa na toľkých miestach pretínajú, ale nikdy sa nespoja.

Tak ma napadlo, že Sirius VRAJ zabil trinástich muklov. My už vieme, ako to bolo, ale nevieme, kto boli tí muklovia, nevieme nič o ich životoch, len to, že nimi doplatili na jedného šialenca a strachopuda, ktorí sa bál Pánovho trestu.

[ » na začiatok « ]