Kapitola:
Pridaná: 25.5.2008, 14:27:00
Čítaná: 4162×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Leila

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » Pozvánka 2 » Postupy a pád 3 » Krutá realita 4 » Bozky 5 » Hádka 6 » Kvet

6. kapitola–Kvet

„Tom, to nie je tak ako si myslíš.“

„Nie? Nevyzerá to tak.“

„Ja viem ako to vyzerá, ale ja s ním nič nemám, naozaj.“

„Prepáč Leila, no tým si niesom istý.“

„Tom počkaj!“ Odišiel. Rozplakala som sa, ale ešte predtým som poslala preč toho debila, ktorý nič nechápal.

„Ty s ním chodíš?“ pýtal sa ma.

„Vypadni!“ Vyhodila som ho z izby a podo mnou vznikla mláčka.

Plakala som asi ešte hodinu. Ani neviem ako som potom zaspala.

Ráno som vstala s opuchnutými očami.

„2. máj. Dnes hráme finále so Švédmi, a neprehrajeme teraz s Rusmi.“

Obliekla som sa a dala make-up. Vyšla z izby a zišla na raňajky. Sadla som si k Tomovi, ktorý ma bral za vzduch.

Po raňajkách sme chvíľu sedeli v izbe a pobrali sa na zápas. Tom sa mi raz pokúsil prihovoriť, no ja som sa nenápadne priblížila k Danovi a Tom neprehovoril, lebo sa bál že Danovi dôjde že niečo medzi nimi nie je v poriadku.

Ani počas zápasu neprehovoril. Po druhej tretine som šla na WC a keď som sa vracala, chytil ma.

„Čo chceš?“

„Pravdu.“

„Ja som ti ju povedala.“

„Lenže keď som tam prišiel, nezdalo sa, že by ti nejak vadilo, že ťa bozkáva.“

„Ak chceš veriť jemu ja ti nebránim.“ Rýchlo som zdúchla a sadla si k Danovi, čiže Tom sa o nič nemohol pokúšať. Aj zo zápasu, ktorý sme vyhrali som odchádzala blízko Dana. V izbe som sa rýchlo zavrela a rozhodla som sa že tam budem sedieť až do ďalšieho zápasu. Hodinu na to, pričom som si aj trochu poplakala, práve keď mi tieklo priveľa sĺz mi niekto zaklopal na balkónové dvere. Prekvapene som tam pozrela. Kľačal tam Tom a niečo hovoril. Bola som však až príliš zvedavá aby som mu neotvorila.

„Leila, chcem sa ti ospravedlniť. Viem že hovoríš pravdu. Jasom sa len bál že ťa strácam, alebo...“ nadýchol sa, „alebo že to bol len vtip, keď si so mnou začala chodiť, že naozaj chodíš s Danom a zo mňa si robíš srandu a... a...“

Položila som mu prst na ústa. „Už viac nič nehovor. Mne je jedno čo si si myslel, hlavne že sme opäť spolu.“ Pobozkala som ho.

„Mám niečo pre teba.“ Spoza chrbta vytiahol nádhernú červenú ružu.

„Je nádherná. Ako si vedel že mám najradšej červené ruže?“

„Sama si mi to povedala.“

„Si úžasný.“

Spolu sme potom strávili ešte nádherné chvíle.

***

Dievča sediace na posteli, položilo tenkú knižku s poviedkou: MS v hokeji od Leily Stewans vedľa väčšej kopy s ďalšími poviedkami od tej istej spisovateľky. Z oka jej vytiekla slza nad tým, že hoci to bolo krátke, bolo to skvelé.

„Škoda len, že ja nezažijem niečo také.“

KONIEC

_________________________________________

dúfam že sa vám to páčilo, a ďalšie moje poviedky nájdete aj na stránke www.pribeh.wbl.sk

[ » na začiatok « ]