Poviedka:
Pridaná: 27.2.2008, 22:57:25
Čítaná: 6287×
Hodnotenie: (počet hlasov: 17)

Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Hermiona Weasley, Ron Weasley
Stručný dej: Hermiona sa tieto Vianoce tvári akosi čudne a Ron si láme hlavu prečo...

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Ron Weasley sedel nad čarodejníckym šachom a úporne premýšľal nad ďalším ťahom. Harry Potter sa poškrabal na hlave a snažil sa Rona pohľadom hypnotizovať ku ťahu figúrkou ktorý by mu vyhovoval.

Nad hlavami sa im vznášali vianočné ozdoby ktoré vyspevovali koledy. Z niektorej sa zrejme pomaly vytrácalo kúzlo lebo svoje melódie vyspevovala akýmsi piskľavým a už aj falošným hlasom.

„Oci, oci.“ Volal čiernovlasí chlapec so zelenými očami, ktorý pribehol odo dverí. „Áno synak?“ opýtal sa Harry a pozrel na syna. „Oci, James hovorí, že keď tresnem záhradného trpaslíka po hlave, zaspieva vianočnú koledu, je to pravda?“ Harry sa usmial a pohladil syna po vlasoch. „Nie, nie je. Povedz Jamesovi nech si nevymýšľa hlúposti.“

„Ale on povedal, že to skúsil a že, trpaslík zaspieval.“ Zamračil sa Albus.

„Určite to nie je pravda, trpaslíci nevedia spievať, Al. James si vymýšľa.“

„A ešte mu povedz,“ pridal sa Ron, „že nech to nehovorí pred tetou Hermionou, lebo ho pošle do Azkabanu, za týranie čarodejných tvorov.“ Ron sa zatváril vážne akoby to mohla byť pravda.

Albus sa na neho ohromene pozrel, no keď sa začal Ron usmievať usmial sa aj on.

„Dobre strýko Ron, poviem mu to.“ Ticho povedal Albus a v očiach mu zasvietili hviezdičky. Vybehol z izby a preletel kuchyňou.

Keď Albus vybehol z izby ozval sa Harry: „Ešte, že ťa Hermiona nepočula.“

„Myslím, že si už zvykla.“ Podotkol Ron a ťahal pešiakom.

„Polož ten prútik, Rose!“ ozvalo sa izbou až Ron s Harrym nadskočili a pozreli na Hermionu, ktorá stála vo dverách obývačky a hľadela do opačného kúta izby ako sedeli Ron s Harrym. Červenovlasá Rose sedela oproti svojmu bratovi, pri vianočnom stromčeku a snažila sa ho začarovať. Prútik držala nad hlavou a prekvapene pozerala na miesto kde stála Hermiona. Hneď sa na matku zamračila.

„Koho je to prútik? Daj mi ho.“ Hermiona už pri nej stála a brala jej prútik. Rose gánila na matku s rukami prekríženými na hrudi. V tej chvíli si Ron uvedomil, že ten prútik mu je podozrivo známi. Prešiel si rukami po všetkých vreckách a naozaj...

„No to som si mohla myslieť!“ povedala Hermiona a nehnevane pozrela na Rona. Ten iba pokrčil plecami. No čo? Hermiona sa na neho stále uprene pozerala so zachmúreným pohľadom a prekríženými rukami. Ron preskočil pohľadom na Rose, Hermioninu červenovlasú kópiu. Vstal a podišiel k nej.

„Rose, nesmieš brať ockov prútik.“ Ron nasadil prísny tón. „Vieš, že nesmieš mimo školy čarovať a už vôbec nie skúšať to na svojom bratovi. Nech sa to viac nestane.“ Ron dokončil a spýtavo pozrel na Hermionu. Tá nahlas vzdychla, strčila mu do ruky jeho prútik a odišla späť do kuchyne. Ron sa zamračil na jej chrbát. Čo to má znamenať? Prebehlo mu hlavou.

„Si na ťahu Ron.“ Ozval sa Harry od šachovnice.

„Rose, choď sa hrať s Lilly a ostatnými.“ Rose prižmúrila modré oči a neochotne vyšla z obývačky. Ron si vzal na ruky Huga, ktorý sa tváril trochu zmätene a posadil si ho na kolená.

„Tak Hugo zahráme si šach, ako som ťa to učil?“ Ron sa usmial na syna. Hugo s radosťou súhlasil.

O hodinu sa s krikom vrútilo do Brlohu päť zasnežených , premočených a hladných detí. Ron s Harrym počul ako Hermiona s Ginny na raz spustili: „Opovážte sa vletieť do obývačky zostaňte kde ste, dole mokré veci a usušiť sa, no tak!“ Ron s Harrym sa vymenili pobavené pohľady.

Prví boli v obývačke James a Rose. Vleteli dnu a takmer prevrátili vianočný stromček. Potom si sadli na zem a hrali sa s Jamesovými samo skladacími kockami. O chvíľu sa k nim pridali Lilly a Albus spolu s nimi aj na svoj vek vysoký trinásť ročný chlapec. Slušne pozdravil keď vošiel do miestnosti.

„Ahoj Louis.“ odzdravil ho Ron. „si tu sám?“

„Áno, strýko Ron, mama s otcom a prídu neskôr, Victoire čaká na Teddyho a Dominique s ňou zostal. Ale ja som to už nemohol vydržať tak som išiel sem, tu je vždy väčšia sranda.“ Louis sa zasmial a Ron si uvedomil ako veľmi sa podobá na Billa. Mal síce Fleurinu bledú bezchybnú pleť a lesklé blond vlasy ale oči a ústa patrili Billovi. Louisovu podobu na Billa zdôrazňoval aj chvost dlhých vlasov ktoré Louis nosil. A jeho povaha bola tak isto po Billovi.

Harry žmúril na šachovnicu a Ron sa na ňom zabával. Harry pohol figúrkou. Na to ťahal Ron.

„Šach mat, priateľu.“ Ron sa vystrel na stoličke a usmial sa na Huga ktorý mu ešte stále sedel na kolenách. „Vyhrali sme Hugo.“ Postrapatil syna po už aj tak strapatých vlasoch a zložil ho na zem. „Bež sa hrať.“

S Harrym sa presunuli do kuchyne odkiaľ sa šírila vôňa vianočných dobrôt.

Pán Weasley sedel za stolom a čítal Denného proroka. Ginny, Hermiona a pani Weasleyová sa motali okolo koláčov.

„Čo píšu, oci?“ opýtal sa Ron a pritisol sa k Hermione ktorá vykrajovala prútikom perníkové postavičky. Hermiona sa na neho zamračila, tak sa odtiahol. Prekvapene mu vyletelo z úst: „Čo pre Mer...“ skôr než dokončil, pri výraze Hermioninej tváre si to rozmyslel a nepokračoval.

„Len hlúposti synak, ako obyčajne.“ Pán Weasley poskladal noviny a položil ich na stôl. „Ospravedlňte ma , idem sa zahrať so svojimi vnúčatami.“ Vstal od stola a pobral sa do obývačky. Ron si vzal noviny a sadol si na jeho miesto. Harry sa rozprával s Ginny a z obývačky doliehal krik a smiech detí. Začítal sa do titulku: „Ministerstvo zahmlieva fakty o nelegálnom dovoze kotlíkov.“, keď započul ako pani Weasleyová ticho hovorí:

„Sadni si Hermiona miláčik.“ Ron nenápadne nakukol spoza novín. Pani Weasleyová pozerala na Hermionu s materinským úsmevom a hladila ju po chrbte. „Mala by si si oddýchnuť, choď si ľahnúť, my to tu s Ginny zvládneme.“ „Och nie, Molly, netreba. Cítim sa dobre, len trochu slabá to prejde.“ Ron sa zahľadel na Hermionu. Naozaj bola akási bledá a pod očami mala slabé kruhy. Posledné dni sa správala naozaj čudne, to si Ron všimol, bola k nemu odmeraná a zdalo sa mu, že dokonca bola na neho nahnevaná. Vôbec však nevedel prečo. Nepohádali sa, posledné mesiace sa vlastne vôbec nehádali. Pred pár týždňami boli dokonca po rokoch na dovolenke len sami dvaja, kde im bolo nádherne. A teraz sa od neho odťahuje akoby jej niečo urobil. Neznášal keď nevedel čo sa deje a nikto nepovažoval za vhodné vysvetliť mu to.

„Poď Hermiona, trochu si oddýchneš, dnes sme toho už dosť porobili.“ Ginny sa pridala k pani Weasleyovej a ťahala Hermionu hore po schodoch. Ron pozoroval túto situáciu a vôbec sa mu nepozdávala. Zachytil Harryho spýtavý pohľad, ale musel len pokrčiť plecami. Položil noviny na stôl a hľadel na Ginny a Hermionu ako idú hore schodmi. Mal sto chutí vyštartovať za nimi ale nemal pocit že by Hermiona uvítala jeho spoločnosť. Schoval sa za novinami a tváril sa že číta.

Na večeru prišiel Bill s Fleur a Victoire ktorá bola zavesená do Teddyho a posledný vchádzal Dominique. Fleur celkom podobná matke vedľa vysokého Tedda ktorého vlnité vlasy mali jeho obľúbenú modrú farbu. Oči mal po svojej matke, veselé a úprimné. Bol však pokojnejšej povahy ako ona, skôr po Lupinovi. U Weasleyovcov aj u Potterovcov bol ako doma, a obe rodiny ho vždy rady uvítali. Dominique mal tmavo gaštanové vlasy a tmavo modré oči. Na Rokforte bol prefektom a skvelo sa učil.

Navečerali sa bez Hermiony ktorá bola stále hore v izbe. Ron do seba všetko rýchlo nahádzal a potichu jej zaklopal na dvere s podnosom naloženým s jedlom. Vytrhol ho Ginny z rúk, ktorú prekvapenú nechal nadávajúc mu pod schodmi.

Z izby nebolo nič počuť. Tak ticho vošiel dnu. Hermiona vyzerala že spí. Ron po tichu položil podnos na stolík. Kľakol si k posteli a odhrnul jej z čela prameň neposlušných vlasov. Všimol si, že má červené oči akoby plakala.

„Hermiona.“ Šepol. Hľadel na ňu a mal strach. Čo keď sa s ňou deje niečo zlé? Nebol si vedomí, že by niečo urobil, čo keď je na neho nahnevaná kvôli tomu, že si myslí, že poriadne nevychováva ich deti ako mu už neraz vyčítala a Ron musel priznať, že často ich nechal robiť si čo chcú, hlavne Rose. V hlave mu chodili rôzne myšlienky a uvedomil si, že niekedy to má s ním Hermiona naozaj ťažké. Rozmýšľal kvôli čomu ho vlastne miluje. Veď nie je ničím výnimočným. Ona taká múdra mohla by mať niekoho celkom iného, úspešného... napríklad Kruma, alebo kopu iných vzdelaných a očarujúcich čarodejníkov s ktorými pracovala na ministerstve. Ron sa pri tej myšlienke zamračil. Prečo si Hermiona vybrala jeho? Ron vedel prečo ju miluje vedel by vymenovať milión dôvodov pre ktoré ju zbožňuje, aj keď má citový rozsah čajovej lyžičky, ako mu raz povedala.

„Hermiona.“ Šepol znova. Pomaly otvorila oči. Ron ju pohladil po hlave.

„Doniesol som ti niečo pod zub. Mala by si niečo zjesť, dnes si poriadne nejedla.“ Ron si uvedomil, že už pár dní málo jedla.

„Ďakujem Ron.“ Povedala ticho.

„Je ti niečo, miláčik? Opýtal sa.

„Som v poriadku, nestrachuj sa.“

„Tak prečo sa tak čudne správaš?“ vyletelo Ronovi z úst.

„Čudne?“ Hermiona sa posadila na posteli.

„Áno čudne, odťahuješ sa odo mňa, ani sa na mňa poriadne nepozrieš.“ Mierne jej vyčítal. „Od dovolenky sa správaš ako by som spravil niečo strašné, ale ja si na nič nespomínam.“ Hermione vyhŕkli slzy. „Ja...uhm, nechcel som ťa rozplakať. No tak neplač láska.“ Ron si sadol vedľa Hermiony na posteľ. Pozrel do stropu a ticho povedal: „Ja tomu nerozumiem.“

„Ron, ja som sa tak tešila do práce! Vieš dobre ako som veľmi chcela pracovať, Hugo je už dosť veľký.“ Spustila Hermiona s plačom na krajíčku a Ron na ňu len prekvapene pozeral. „ponúkli mi miesto na oddelení presadzovania čarodejníckeho práva. Pracovať na odstránení diskriminačných zákonov proti nečistokrvným čarodejníkom. Ale teraz...“ Ron nechápal na čo naráža. „Hermiona ja ne...“ Hermiona na neho pozrela uslzenými očami. „Ron, ty somár ja som tehotná!“ „Čo?... Ako? Kedy? Čo...?“ vtedy sa rozleteli dvere a dnu vletela Rose za pätami s Ginny.

„Prepáčte nestihla som ju zadržať.“ Ospravedlňovala sa Ginny. Hermiona si utrela oči a usmiala sa. „To je v poriadku Ginny.“ Ron sa zdvihol s Rose zakvačenou okolo krku a podával ju Ginny. Okolo neho akoby sa vznášala akási hmla. Ginny na neho prekvapene pozrela. „Choď s tetou Ginny, Rose.“ Povedal takmer neprítomne. Ginny vzala vzpierajúcu sa Rose z izby.

„No tak Rose, poď ocko s mamičkou sa potrebujú porozprávať.“ Zavrela za sebou dvere a Ron sa pozrel na Hermionu. „Ja.. to som nečakal.“ „Určite nie menej ako ja Ron.“ Keď Hermiona videla Ronov výraz tváre začala sa smiať, bol komický. „Ron, veď ty sa tváriš ako by som povedala, že Kuleyovské kanóny už nikdy nevyhrajú ligu.“ Zasmiala sa a utierala si slzy.

Vtedy sa akoby Ronovi vyjasnilo pred očami a uvidel smejúcu sa Hermionu. Aj on sa usmial a pozrel jej do očí, „Takže ty mi hovoríš, že budem znova otcom?“ Usmieval sa.

„Presne tak.“ Prikývla Hermiona. Chvíľu jej hľadel do očí a potom povedal. „Milujem ťa Hermiona Weasleyová.“ Potom ju pobozkal a celého ho zaplavila vlna radosti. Silno ju objal.

„Hermiona začal som sa vážne báť, že ma už nemáš rada.“ Ron si vydýchol akoby z neho vyšli všetky obavy čo ho napĺňali. Hermiona mu chytila tvár do dlaní a pozrela mu do očí.

„Ronald Weasley, ako si si mohol myslieť, že ťa už viac neľúbim? Oh, akoby som ťa mohla niekedy prestať milovať?“

„Ja neviem? Veď som niekedy taký nemožný! Vôbec som si nevšimol, že mi zmizol prútik. A už vôbec nie, že ho má Rose a snaží sa začarovať svojho mladšieho brata.“ Pozeral na Hermionu s veľkým pocitom viny.

„Je pravda, že by si mohol byť pozornejší, ale na druhej strane, ustriehnuť Rose, je... veľmi ťažké.“ Povedala Hermiona a usmiala sa na Rona.

„Fred by mal z nej radosť.“ Povedal s úsmevom ktorý skrýval pri spomienke na brata, ešte stále smútok. Hermiona ho pohladila po vlasoch. „To je pravda.“

Chvíľu mlčali. Ron prerušil ticho a opýtal sa: „Je ti už lepšie?“

„Áno, už mi je lepšie. Myslím, že som už aj hladná.“ Ron jej podal podnos a pomáhal je najesť sa. Keď sa Hermiona najedla, vyzerala lepšie. Do tváre sa jej vrátila farba a smiala sa Ronovým vtipom.

„Tak my budeme mať ďalšie dieťa?“ Ron sa oprel o pelesť postele a strčil si do úst kúsok pečeného zemiaku čo Hermiona nedojedla.

„Je to tak.“ Hermiona sa oprela o Ronovo plece.

„Povieme to ostatným dnes?“ pýtal sa Ron. „No,“ Hermiona zdvihla hlavu a začervenala sa. „Čo?“ Ron pozrel podozrievavo na Hermionu.

„Tvoja mama aj Ginny to vedia, neviem či aj ostatní.“ Hermiona sa pozrela na Rona

nevinným pohľadom.

„Tak na koniec, sa dozviem, že budeme mať ďalšie dieťa ako posledný!“

„Nie Ron, ale tvoja mama to vedela snáď skôr, ako ja. Ona sa ma opýtala, či som tehotná. Tak

čo som jej mala povedať? No a Ginny som to povedala, veď vie o mne všetko.“

„Naozaj?“ Ron sa uškrnul na Hermionu. „Naozaj všetko?“ Hermiona pochopila jeho tón hlasu

a trochu sa začervenala. „Ron!“ Udrela ho slabo do pleca. „prestaň, samozrejme, že nevie všetko!“

Ron sa zvonivo zasmial a objal Hermionu. „ Milujem ťa, ani si nevieš predstaviť ako

veľmi.“ Šepol.

Večer keď sedela celá rodina v obývačke a počúvali Vianočné koledy z rádia, v podaní Kvarteta Kvetinových Víl, Ron sa zamrvil a odkašľal si.

„Ehm, milá rodina, my s Hermionou by sme vám chceli niečo povedať.“ Začal, keď sa všetky oči na neho upreli. Pani Weasleyová sa jemne usmiala, ostatný sedeli a čakali čo z Rona vylezie. Rose, Hugo a Al s Lilly sedeli okolo malého stola v kúte a pozorovali ako James hrá s Louisom rachotiacu sedmu, ktorá bola začarovaná tak aby veľmi nerachotala v tento príjemný vianočný deň.

V kreslách sedeli pani Weasleyová a pán Weasley, na pohovke Harry s Ginny a Fleur s Billom. Na druhej pohovke sedel Percy a Audrey s ich dcérami ktoré si prestali štebotať len čo začal Ron hovoriť.

„Chceme vám s radosťou povedať,“ Ron žmurkol na Hermionu, „že naša rodinka sa rozšíri o ďalšieho člena. Budeme mať bábätko.“ Ron si sadol a stisol Hermione ruku.

„Gratulujeme,“ vyskočil Harry a podával ruku Ronovi. „Ďakujem Harry, Ginny.“ Ginny objala Rona a ticho mu do ucha povedala: „Dúfam, že budeš k Hermione pozornejší, lebo ak nie tak ťa budem míľu ťahať za nohu priviazaného k mojej novej metle. A nevyletím viac ako meter.“ „Dobre sestrička, budem sa snažiť vyvarovať tomuto trestu.“ Ďalší gratulanti boli Freur s Billom, „Gratulujem braček, nečakal by som to.“ „Určite nie menej ako ja.“ Usmial sa Ron. Fleur vtisla Ronovi dva veľké bozky. „Ghratulujem Rhon, k bábätku.“ „Ďakujem.“

Pán Weasley objal aj Rona a Hermionu tak isto ako pani Weasleyová, tá pohladila Hermionu po tvári a potom ju znovu objala.

***

Ron utekal pomedzi rušnú dopravu Londýna. Div že ho nezrazilo pár muklov v autách. Musel vyzerať naozaj divne, vysoký muž s vlasmi len trochu červenšími ako jeho tvár sa hnal krížom cez ulicu. Za pätami mu vial čierny plášť. Nikoho a nič si nevšímal. Len sa ponáhľal smerom k starej ošarpanej budove. Zastavil sa až pred polorozpadnutým výkladom a zadychčaný povedal figuríne vo výklade: „Idem za Her-Hermionou Weasleyovou!“ Povedal zadychčaný Ron. Figurína kývla hlavou . Ron sa obzrel dookola či ho niekto nepozoruje a prešiel sklom. Ocitol sa na recepcii nemocnice Sv, Munga. Všade sa motalo plno čarodejníkov, čo ho rozčuľovalo. Pretlačil sa k pultu k čarodejnici čo poskytovala informácie.

„Idem za Hermionou Weasleyovou!“ povedal rýchlo.

„Hmm... Weasleyová, Weasleyová..“ čarodejnica listovala vo veľkej hrubej knihe. Zatiaľ čo Ron nervózne prešľapoval pred pultom.

„Á, tu to mám.“ Povedala po chvíli. Konečne – pomyslel si Ron. „Hore na šiestom poschodí, už by mala byť na izbe č. 12.“ „Ďakujem!“ zakričal za sebou Ron a a hneď sa vyrútil do výťahu.

1...2...3...4...5...6 Ron vybehol na chodbu, po oboch stranách boli dvere, všetky očíslované. Ron preskakoval pohľadom po dverách... 10, 11 a 12! boli tam na konci chodby. Rozbehol sa k nim a s nádychom vstúpil.

Izba bola namaľovaná príjemnou jemno žltou farbou v strede bol posteľ na ktorej ležala Hermiona. Na rukách držala malý ružový uzlíček Vyzerala vyčerpane, ale usmievala sa na pani Weasleyovú s ktorou sa ticho rozprávala. Pani Weasleyová sa skláňala nad posteľou a hladila Hermionu po vlasoch. Z Rona spadli všetky obavy keď videl, že Hermiona je v poriadku.

„Ron,“ usmiala sa Hermiona. Pristúpil k Hermioninej posteli a sklonil sa aby ju pobozkal. Celého ho premohla nežnosť, nakukol do ružovej deky kde pokojne spinkalo dievčatko, na hlave sa jej ligotalo pár ryšavých vláskov.

„Hermiona,“ pozrel na svoju ženu a slová mu zlyhali v hrdle. Pani Weaslyová odstúpila od postele, Ron na ňu pozrel úkosom, keď ostal ako zmrazený. Tam kde pred chvíľou stála jeho mama, bola malá postieľka a v nej ležal rovnaký ružový balíček ako držala Hermiona na rukách.

„S otvorenými ústami pozrel na Hermionu.“ Tá pokrčila plecami a veselo sa zasmiala.

„Máme dvojčatá, Ron.“ Otočil sa k pani Weasleyovej a tá mu už podávala malé dievčatko.

Chytil na ruky svoju dcéru a sadol si na kraj postele k Hermione. Pozreli sa na seba a Hermiona pohladila voľnou rukou Rona po vlasoch.

„Tak dvojčatá? Hermiona? My máme dvojčatá?“

„Áno, Ron, máme.“

„Tak dvojčatá...“ zopakoval Ron.

[ » na začiatok « ]