 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Z pamätí nemŕtvychalebo rozprávka o nosferatu
Za dňa ticho cintorína ruší len lístia ševelenie šum vŕby čo k nebu lístie vspína a deti, ktoré strach preč ženie
No keď pomaly zotmie sa a do temna svet upadne keď vytie počuť od lesa znie len ticho nápadné
Vtedy zamknú sa staré vráta, v oblokoch sviečky vyhoria hviezdy už nikto neporáta hmla sadne poníž pohoria
Mesiac ožiari chladný kameň no ten sa ani nezachvie keď spopod neho vyjde z hrobu stvorenie bledé čo to vie, že polnoc by zvony odbili, keby neboli v noci nemé On však len smutne predstúpi a mlčky nesie svoje bremä
Nádherou splýva s oblohou, prekliate dieťa temnoty s dušou mu diabol pomohol, má trochu iné hodnoty
Nestojí sám, je tam aj druhý, sú iní ako ostatní tí nepobadajú farby dúhy ich duše nikto nevlastní
Aj v ňom je čosi desivé hoci má telo človeka, lebo ten v šťastí smeje sa a v trápení zas narieka
Tieto dve bytosti však tváre majú prázdne, v ich očiach neleskne sa cit sú ako kameň bez života strach im nosí len ranný svit
Kým však hviezdy svietia sú po tme celkom v bezpečí ich telá na slnku sa vznietia tma ich však stále presvedčí,
že ich deň sa teraz iba začal, že práve nastal ten ich čas môžu si splniť poslanie a prekliať živých v temne zas
Prvý z nich zmizne za stromami potichu, ladnou chôdzou zvera viac ho už nemá šancu vidieť ani tú korisť, čo márne sa mu spiera
Druhý vydá sa svojím smerom správne, len pud ho ženie necíti chladné stony zeme ani len jemné vetra chvenie
Zmysly mu vidia iba žiaru vychádzajúcu od skla domu ľudské oko by ju nebadalo preňho však spĺňa silu hromu
Keď chôdzou ducha prejde vrátami a pohľad pred seba upriami pohladí nežne jemnú krásu slnka odsúdeného k strate jasu
Zo sna ju tíško vytrhne, to perám hriešnym dovolí pokušeniu sa však podvolí jej výkrikom, prosbou opovrhne Ona však vycíti jeho slabosť, jak vietor sa mu vytratí dlho z víťazstva nemá radosť už zas ju hriechom zatratí
V náručí dlaní stisne kríž, on ako milenec ju zviera v objatí ruží tŕnitých svoju lásku k nej nepopiera
Vyhýba sa dievča, odvracia zdanie len do neba by hľadieť chcela nech nezbaví jej dušu tela prosí o milosť, zľutovanie
On síce každé slovo ľúbi cíti to tiché vzpieranie túžba však silnejšia je nevníma stony, žobranie
Pootvorenými perami pohladí krehký biely krk zubami pevne bozkáva ju ktosi by riekol: „hladný vlk“
Rubíny stekajúce z jej hrdla sú preňho čírou, svätou vodou i keď mu láskou opohrdla odpustil, smútil nad tou škodou že dlhšie s ňou byt nemohol.
Teraz jej telo nečisté viac objímal, hľadel naňho s citom viac sa nepohne, nenadýchne, nepohladí ho mesiac svitom
Nežne ju položil na prikrývku kedysi bielu, nevinnú jak ona posledný raz sa na ňu usmial zatúžil opäť, počuť jak stoná
Dobre však vedel, že jej ústa ostanú takto bez pohnutia do úsmevu viac neskrivia sa navždy zamrznú, karmín´s nevynútia
len slzy na lícach, také nevinné budú sa večne ligotať nik jej ich nezotrie, nezmaže a ani nemôže, hodvábom omotať A on len zašepkal slová rozlúčenia to jak bude trpieť, dobou odlúčenia „Láska moja, väzeň slnka, tie reťaze pretneme neplač moja drahá, neboj sa samoty, ešte sa stretneme...“
Napokon sa stratil spolu s ranným svitom nikdy sa nevrátil, ale bol pri tom keď do tmy bezcieľnej dievčinu prekliali životom večným a smädom po krvi, do tela zajali |
© Copyright 2004-24 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|