Poviedka:
Pridaná: 11.1.2008, 21:46:50
Čítaná: 6002×
Hodnotenie: (počet hlasov: 20)

Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Lily a James Potterovci, Harry Potter, Lord Voldemort
Stručný dej: Ako láska zvíťazila a obeta matky zachránila Chlapca, ktorý prežil.

Literárna forma: próza
Žáner: tragédia

Bol dusný a teplý letný deň. Pred veľkým domom v Godricovej úžľabine sa na detskej metle vznášal asi ročný chlapec a smial sa. Chlapec mal šticu uhľovočiernych vlasov a nádherné zelené oči mandľového tvaru. Špičkami detských topánočiek sa dotýkal trávy. Odrazu sa otvorili zadné dvere domu a z nich vybehla vysoká gaštanovovlasá žena. V rukách držala množstvo šatstva a na tvári mala ustarostený výraz.

,,Harry!" prehovorila žena káravým hlasom ,,Och ja vážne netuším čo tým Sirius myslel keď ti poslal tú metlu. On si myslí, že je to zábava! Možno pre teba zlatko, ale pre mňa je to iba kopa starostí navyše!"

prihovorila sa chlapcovi a zosadila ho z metly.

Chlapec začal plakať. Potom začal vrieskať. Jeho matka sa najprv pokúsila tváriť, že nič nepočuje, ale keď chlapcov hlas stále naberal na intenzite nakoniec sa podvolila a podala mu metlu.On sa šťastne usmial, po plači ani stopy.

,,Vôbec nechápem čo na tej metle vidíš! Pre nič iné takto neplačeš. Sirius Black ja ťa uškrtím!"

hundrala si popod nos, kráčajúc do zadnej záhrady rozvešať bielizeň.

Čarodejníci sa možno divia...Načo dáva bielizeň vysušiť na slnko? Mohla predsa mávnuť prútikom a bielizeň by bola razom suchá. No Lilly Potterová sa napriek tomu, že bola čarodejníčka nevzdala niektorých muklovských návykov. Mala to v krvi. Nebola čistorkvná čarodejníčka. Vyrastala v čisto muklovskej rodine a do svojich jedenástych narodenín nemala ani potuchy o čarodejnom svete. V jedno ráno nšak našla pri dverách list v hrubej pergamenovej obálke a ten jej zmenil život. Nastúpila na čarodejnícku školu Rokfort a prežila na ňom sedem neuveriteľných rokov. Niekedy Lilly uvažovala aký by bol jej život, nebyť toho listu. Asi by vyštudovala vysokú a vydala sa, mala deti a žila by pokojným životom...

Ale nikdy by nestretla prieteľov...Alice, Franka, Siriusa, Remusa, Kaity...Ale hlavne - nikdy by nestretla Jamesa, nevydala by sa zaňho, nemali by syna Harryho, lord Voldemort by nevedel o Harrym a nechcel by ho zabiť...

Odrazu sa zarazila. Strach sa do nej odznova zarezával, ako vždy keď si spomenula, že pán Zla je niekde tam a sliedi a pátra po jej synovi...Bojí sa toho čo hovorila veštba. Že Harry bude silnejší ako on, že ho nakoniec porazí, že dobro porazí zlo...

Dobro predsa musí poraziť zlo. Vždy to tak bolo a aj musí byť a Lilly sa postará aby to tak bolo.

,,Áno postarám sa o to!" zašepkala a vracala sa do domu.

Cestou vzala Harryho za ruku a obaja vošli do predsiene. V obývačke sa Lilly usadila a Harryho nechala aby sa hral s detskou metlou. Na stole ležali noviny. Lilly ich vzala a roztvorila.

Ministerstvo stále bezvýsledne pátra

Celé čarodejnícke spoločenstvo stále žije v rovnakých obavách. Boli nahlásené ďalšie zmiznutia, medzi inými aj niekoľko zamestnancov ministerstva mágie. Pred dvoma dňami sa v dome na predmestí Oxfordu našli telá rodiny Brookovcov, významného čarodejníckeho rodu, ktorý otvorene pracoval na zneškodnení Toho - Koho - Netreba - Menovať a jeho smrťožrútov. Z dôverného ministerského zdroja sa dozvedáme, že je takmer isté, že rodinu zavraždil samotný Veď - Viete - Kto. Ministerstvo stále neúspešne pátra po vrahoch a medzitým...

Lilly vzdychla a skrčila noviny. Odrazu sa ozval zvuk rozbýjajúceho sa porcelánu. Harry sa vznášal s metlou nad kopou porcelánových črepov z obrovskej oranžovo - žltej vázy.

,,Harry! Už aj to daj sem!" Lilly mu vytrhla z rúk metlu a nedbajúc na jeho plač ju zamkla do komory.

,,Nuž, nemôžem povedať, že tej vázy je škoda...Taká ohava. Petunia si zrejme dala záležať aby bola čo najškaredšia..." dumala Lilly a pobrala sa do kuchyne.

,,Lilly?" ozval sa mužský hlas z predsiene.

,,Ahoj zlatko."

Lilly podišla k svojmu manželovi a pobozkala ho.

,,Nemal by si odchádzať na tak dlho. Bojím sa o teba." vravela mu a zahľadela sa mu do očí.

,,Ja viem, ale mám veľa práce."

James unavene zazíval.

,,Ako ste sa mali?" opýtal sa, už usadený v pohodlnom kresle v obývačke.

,,Poznáš predsa Harryho. Celý deň presedel na metle. A podarilo sa mu rozbiť tú vázu od Petunie."

,,No konečne!" uškrnul sa James.

,,Tú vázu som dostala na narodeniny od svojej sestry!" prerušila ho naoko nahnevane.

,,Veď si ju predsa neznášala!"

James sa unovu uškrnul a vytiahol prútik. Vyčaril ním vo vzduchu veľké bubliny a Harry sa na ne s radosťou pozeral a dočahoval ich. O deviatej Lilly usúdila, že je čas uložiť Harryho do postele. Vzala ho na ruky a vyšla na poschodie. Na poschodí boli štyri izby. Lilly zamierila k najbližšej z nich. Dvere boli pootvorené a ona vložila Harryho do postieľky. Šťastne sa naňho usmievala a pozorovala ho. Zrazu však zmeravela. Premkla ju zlá predtucha blížiaceho sa nebezpečenstva. Strach jej zvieral žalúdok, cítila ho intezívnejšie ako kedykoľvek doteraz. Vyšla na chodbu a prešla k schodisku. Nakukla dole práve v okamihu, keď sa vchodové dvere rozleteli.

,,Lilly, to je on! Vezmi Harryho a choď!" vykríkol James.

Postava pred ním sa zasmiala chladným, surovým hlasom a namierila naňho prútik.

,,Avada Kedavra!"

Ozvena výkriku sa niesla domom a Lilly zamrela od hrôzy.

,,James..." zašepkala.

,,Nie, to nie je pravda...Nie to nemôže..."

Zbledla a chcela sa rozbehnúť dolu schodmi, presvedčiť sa, že James je v poriadku, musí byť v poriadku...

Zo spálne sa však ozval plač. Harry ju predsa potrebuje. Rozbehla sa do izby. Dvere za sebou zamkla a pritisla k nim stolík. Vedela, že ho to nezadrží, ale musela urobiť aspoň niečo. Nešťastne si uvedomila, že jej prútik leží na stole v obývačke. Jasne počula jeho kroky pred dverami. Odrazu domom otriasol mohutný výbuch a dvere sa rozleteli na tisíc kúskov. Lilly nemala čo stratiť. Už vedela čo urobí. Odvážne hľadela do tváre príchodzieho, do tváre vraha. Červené oči so štrbinami aké mávajú mačky a smrteľne bledá pokožka, vyzeral presne tak ako sa hovorilo. Lilly sa postavila pred postieľku aby zakryla svojho syna.

,,Odstúp dievča. Ty nemusíš umrieť. Chcem iba toho chlapca." prehovoril muž.

,,Nie, prosím nie Harryho, radšej si zober mňa!" pokúšala sa ho uprosiť, no on sa len smial ľadovým hlasom.

,,ODSTÚP!" Voldemort už strácal trpezlivosť s tou tvrdohlavou ženou.

Lilly neodstúpila, ale roztiahla ruky aby pred ním zakryla celú postieľku. Voldemort sa znova zasmial. Asi ju bude predsa, len musieť zabiť. No a čo, že sľúbil Snapovi, že ju nechá nažive? Na jednej žene nezáleží.

,,Aj tak ho zabijem. Mohla si si zachrániť život. AVADA KEDAVRA!" vykríkol a žena padla mŕtva.

Voldemort sa zahľadel do nehybnej tváre.

,,Hlúpa žena. Načo bola dobrá tvoja obeť? Nezachrániš svojho syna!" posmieval sa.

Nazrel do postieľky. Chlapec naňho pokojne hľadel, akoby vôbec nevnímal smrť všade naokolo.

,,Tento malý by ma mal poraziť? Mňa, lorda Voldemorta, najmocnejšieho čarodejníka čias? Nuž, dnes dokážeme, že sa veštby mília chlapče..."

Namieril naňho svoj prútik, prútik, ktorrým už na svojej ceste k moci odstránil mnohých dospelých čarodejníkov.

,,Avada Kedavra!" vyslovil pokojne, tak ako to vyslovoval už mnoho ráz predtým, vtedy keď zabil svojho otca, svoju nehodnú muklovskú rodinu, keď zabil mnohých mocných čarodejníkov.

Zelená žiara ožiarila celý dom, múry sa otriasali a v spálni obrátenej na východ jedna bytosť okúsila bolesť nad všetky bolesti. Vytrhla ho z jeho tela, bol menej než duša, menej než ten najmizernejší duch. No stále žil. Dom sa zatriasol a začal sa rozpadať. Múry pukali a praskali. Nejasná hmla, to čo zostalo vraj z najväčšieho čarodejníka čias unikla z trosiek domu a zamierila nevedno kam. Porazená vlastnou kliatbou...Lord Voldemort porazený láskou, ktorou opovrhoval. Porazený obeťou milujúcej ženy.

Lebo láska víťazí...

Malý chlapec, teraz s jazvou v tvare blesku na čele, sa zamrvil v troskách, ktoré ho napodiv nezranili. Mohol žiť, vďaka obeti svojich rodičov...

Oplatí sa žiť čo i len krátku chvíľu, keď sa môžeme obetovať za tých, ktorých milujeme? Podľa mňa áno.

Pretože nezáleží na tom, ako dlho žijeme svoj život, ale to ako ho žijeme.

A láska nakoniec predsa len zvíťazí!

______________________________________________________________

Viem, že to nebolo nič moc, aj keď som sa snažila. To záleží od mojej nálady. Ale to sú samozrejme len moje výhovorky. Mala som len pocit, že musím pridať niečo o smrti Potterovcov...Proste ma tá téma zaujala, tak som sa do toho pustila. Ako vidíte akosi mi to nešlo.Ale to už samozrejme posúďte sami. Som zvedavá na všetky vaše sovky, komentáre a KTOVIENAČOSIZMYSLÍTE.

Ospravedlňujem sa za prípadné chyby, ktoré po upozornení opravím.

A ozaj venované všetkým, ktorí si to tu prečítajú.

Rory

[ » na začiatok « ]