Poviedka:
Pridaná: 6.1.2007, 21:02:00
Čítaná: 4618×
Hodnotenie: (počet hlasov: 18)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Anill, Voldemort, Draco Malfoy, Harry Potter
Stručný dej: Poviedka o temnej strane príbehu Harryho Pottera. Pretože aj tá stojí za povšimnutie.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma

NOVÁ HROZBA... (1.- 6. časť)

1.časť

„Milý Harry, už dlho som čakal na túto chvíľu." Povedal posmešne Voldemort. Boli v starých temných žalároch, ktoré slúžili ako úkryt pre Temného pána, keď ešte nebol pri silách. Teraz to však bolo hlavné sídlo smrťožrútov.

„Vieš, komu vďačím za to, že ťa tu mám? Nepoznáš jej meno, však? Aká irónia, neznámy nepriateľ je najväčší nepriateľ. Hmm, tak ti tvoju skazu teda predstavím. Je to priateľka jedného neschopného smrťožrúta, ktorý má ešte neschopnejšieho otca. Neviem si predstaviť ako sa s nimi môže stýkať, ale som rád, že mi ju predstavili.“

„Malfoy," vyhŕkol Harry.

Zrazu do žalárov vstúpil jeden zo smrťožrútov.

„Anill sa práve vrátila z Azkabanu a priviedla so sebou všetkých smrťožrútov Temný pane!" oznámil Rockwood.

„Priveď ju ku mne, chcem ju predstaviť Harrymu..."

„Áno pane. Ako si želáte“ uklonil sa a odišiel.

„Volali ste ma môj pane?" Spýtala sa Anill a povýšenecky sa usmiala na Harryho.

„Áno, moja milá. Chcem aby ťa Harry spoznal, kým nás navždy opustí. No keby veľmi chcel mohol by sa k nám aj pridať.“

„Myslím si, že jeho napučané sebavedomie by to asi neprežilo a puklo by.“ Povedala s úškrnom Anill.

„Asi máš pravdu, určite budeš mojou najschopnejšou smrťožrútkou.“

„Ty k nim ešte nepatríš???" Ohromene sa spýtal Harry.

„Myslíš si, že na svete sú zlí len smrťožrúti? Ak áno, to je najväčšia chyba, akú robíš! Uvrhla som na teba neodpustiteľnú kliatbu a to ani nie som ich spojenkyňa." Vysvetlila Anill, chytila prútik a vyriekla neverbálnu kliatbu po ktorej Harrymu skameneli nohy.

„Chcela som sa len poistiť, že nám neujdeš z tejto cely. A keď ma naštveš skamenie ti aj druhá polovica tela. Lúčim sa, pretože ma konečne idú prijať k smrťožrútom a ja to nechcem zmeškať!“ otočila sa a odišla.

„Všetci pokľaknite Temný pán prichádza!" zahlásil smrťožrút.

„Moji milí spojenci, chcem vám predstaviť našu novú členku. Anill predstúp a zlož prísahu." Dievča v čiernom habite predstúpilo pred Lorda Voldemorta.

„Prisahám na svoju smrť, že navždy budem verná svojmu Temnému pánovi, že budem v jeho mene zabíjať , že budem plniť jeho príkazy a nikdy mu neprestanem slúžiť, čo by znamenalo moju SMRŤ!" Jej tón hlasu bol taký strašidelný, že pri slove "smrť" pár smrťožrútov zhíklo. Pripomínalo im to totiž, rozkaz pána. Anill sa odmlčala a pokľakla. Hlavou jej preblesklo mnoho myšlienok. Konečne dosiahla to po čom už tak dlho túžila, no vedela, že ešte nie je v cieli. Ten príde až keď bude na úplnom vrchole svojich síl- a to je ešte ďaleko. Zatiaľ sa musí uspokojiť , len s poslúchaním niekoho iného aj keď jej to je proti srsti.

"Podaj mi ruku," tieto slová ju vytrhli z premýšľania nad jej ďalším osudom.

Anill ju poslušne vložila do dlhých prstov svojho pána. Pocítila chladnú ruku, ktorá sa ovinula okolo jej zápästia a silno ho stisla.

Zrazu z Voldemortovho prútika vyšľahol záblesk čierneho svetla a na jej ruke sa zjavilo temné znamenie. Anill ani len okom nemihla, len stiahla svoju ruku zo zovretia tenkých prstov. Uklonila sa Voldemortovi a vrátila sa na miesto. Cítila ako je celým telom prebehla bolesť a zlo. Hrdo sa pozrela na svoje znamenie, ktoré bude odteraz zdobiť jej ruku.

2. časť

„Anill!" Skríkol Voldemort.

„NESMIEŠ sa prezradiť! A s týmito výstupmi si na najbližšej ceste urobiť to." Anill sa len podlo usmiala a nakrútila si kučeru na prst, ako keby sa nič nestalo.

„Ty mi chceš radiť? Budem si robiť, čo sa mi zachce! Sedemnásť rokov som ťa nezaujímala, ale na to aby som ti priviedla toho fagana som ti dobrá a ozaj ešte aj tých z Azkabanu. Smrťožrúti, ktorí sa ani nevedia postarať sami o seba. A čo tá humusáčka u ktorej som musela žiť?

Môj ctený otec si myslel, že keď ma strčí do Drumstrangu tak sa trochu priučím remeslu?! Nechápem ako si mohol myslieť, že bez neho mi bude lepšie. Ale to už je dávno, zmierila som sa s tým, čierna mágia je teraz moja najlepšia priateľka. Neviem, čo som si sľubovala od toho, že sa stretnem s tebou!

Nedokážeš si predstaviť, aká som bola šťastná, keď mi Draco povedal, že ma zoznámi s Temným pánom, o ktorom som celé roky počúvala samé chvály. Samozrejme nie od tých priateľov humusákov."

"Dosť, skonči už ten svoj monológ! Niekto tu môže počúvať." zahriakol ju Voldemort.

"Tvoj otec chcel pre teba vždy len to najlepšie a sama vieš prečo sa musel na pár rokov stratiť. A už nikdy nepovedz o svojej matke, že je humusáčka, bola to moja najlepšia priateľka." vzdychol si a odmlčal sa. Ticho prerušil až nežný hlások dievčaťa.

"Myslím si, že by to tvoji oddaní priatelia mali vedieť."

On jej len odvrkol: "Ty predsa dobre vieš, že to nie sú moji priatelia." dievča si chvíľu prezeralo svoje znamenie a potom vyhŕklo.

"Áaa, takže ty si ich len označkuješ, potom ich využiješ a nakoniec si vymyslíš, že ťa zradili a zabiješ ich pre výstrahu ostatným. Mieniš to urobiť aj so mnou?" no Anill nečakala na odpoveď a hneď ako otvoril ústa ho zahriakla:

"Nepotrebujem tu počúvať tvoje výhovorky, ani rady. Viem sa už o seba postarať aj sama..." len čo to dopovedala sa odmiestnila a Lord Voldemort len udivene pozeral na miesto z ktorého Anill zmizla.

"To dievča bude moja skaza!" povedal si pre seba a rozmýšľal nad tým ako jej v tom zabrániť.

"Ach, toto mi už nikdy neurob, zľakol som sa." obrátil sa k nej a vtlačil jej na ústa dlhý bozk.

"Bola si perfektná, mne keď Temný pán vypálil znamenie vyhŕkli slzy do očí a chcel som kričať. A ty si ani len nezjajkla. Prečo si ťa zavolal k sebe?" Anill mu tak veľmi chcela povedať pravdu, ale... ale nemohla.

„Vieš Draco, temný pán má svoje tajomstvá a ja som prisahala..."

„No dobre, keď mi teda neveríš.“

„Ale to nie je pravda, ja len o tom nemôžem hovoriť.“

„Podľa mňa je to tak, že chceš utiecť pred svojou minulosťou. Čo sa ti teraz darí, ale nepotrvá to dlho.“

„Daj mi už konečne pokoj, nechcem sa s tebou hádať!“

„Ale robíš to! A ty dobre vieš, že nakoniec pravda aj tak vyjde na povrch a pred svojou minulosťou sa neskryješ.“

„dobrú noc!“ namrzene odpovedala. Bola už taká unavená, že len čo s prikryla, hneď zaspala.

V snoch sa jej preháňali temné myšlienky. Snívalo sa jej, že bola malé dievčatko. Počula zvláštne hlasy z pracovne svojho ocka. Bola príliš zvedavá na to, aby sa tam nešla pozrieť. Potichučky pootvorila dvere... najprv sa zľakla mužov v čiernych plášťoch a maskách, no potom si uvedomila, že oni jej neublížia. Všetci sa totiž klaňali jej ockovi. On ju zbadal, vedela, že urobila niečo zlé a tak rýchlo utiekla do svojej postele. Ocka už od vtedy nikdy nevidela a mama jej často dávala najavo, ako zle konala v ten osudný večer. Začala ju za to nenávidieť a keď sa dostala do čarodejníckej školy, dozvedela sa ako sa volajú tí čo nie sú z čarodejníckej rodiny ako jej mama "HUMUSÁCI" a s takými sa ona stýkať nechcela.

Zrazu sa celá spotená zobudila a premiestnila sa.

"Čakal som ťa" ozvalo sa z kúta. "Nesmieš ukázať svoju slabosť!" obzrela sa tam odkiaľ vychádzal hlas. "Môžem sa ťa niečo opýtať?" "Kľudne..." "Je pravda, že môj dedko nebol čarodejník???"

3.časť

Anill zhrozene sedela na posteli, nemohla tomu uveriť, vždy si predsa myslela, že jej otec je tým výnimočný a na druhej strane bol ako každý druhý čarodejník- NEČISTEJ krvi. V žilách jej prúdila zlosť, chcela za to niekoho potrestať. Ale koho? Obrátila svoju uslzenú tvár k tomu koho teraz najviac nenávidela. Bol to prvý raz, čo po dlhých rokoch plakala. Detstvo ju naučilo to najdôležitejšie, skrývať svoje city, no teraz ich nedokázala udržať v tajnosti. Chcela kričať, kliať, ... no z úst jej nevyšiel ani hlások.

"Anill," otec sa jej prihovoril.

Keby ho v tej chvíli niekto videl, určite by zaplakal nad osudom Temného pána. V očiach mal slzy, ktoré boli zo súcitu k dcére. Nikto sa to nesmie dozvedieť. Pomyslel si.

Až nastane čas predstavím ju ako svojho nástupcu. Dovtedy ju naučím všetko čo viem, musí sa vyvarovať mojich chýb.

„Dosť!" skríkol Voldemort, už to tu ďalej nebudem trpieť!

„Anill, vráť sa do postele, zajtra musíš byť silná.“ Dievča sa bez slova odmiestnilo.

Anill vytrhol za svitania zo spánku zvláštny sen. Hneď pochopila čo sa deje.

„Ako mi to len môžeš robiť?" Šepla, "Myslíš si, že neviem, čo na mňa skúšaš? Ani tá tvoja legillimencia ti nepomôže!"

Pomaly zavrela oči a vyčistila si myseľ. Ešte, že na hodinách oklumencie dávala pozor...

Nemohla už zaspať a tak sa potichu prechádzala po izbe. Keď zazrela svoj obraz v zrkadle, nemohla tomu uveriť. Čoraz viac sa podobala na svojho otca. Ako je to len možné? pomyslela si. Nebola škaredá, práve naopak. Mala kučeravé čierne vlasy, peknú postavu... No jej tvár sa ponášala na tvár Temného pána. Bola až neprirodzene biela, z jej nádherných zelených očí vyžaroval odpor a zloba.

Zrazu sa strhla niekto sa k nej zozadu prikrádal. Potom však zacítila príjemné objatie a hlas jej prezradil, že sa nemá čoho báť.

„Anill si to najkrajšie stvorenie, čo som kedy videl. Nemusíš sa na seba tak podlo pozerať. Keď ťa niečo trápi tak mi to povedz." Anill sa pokúsila o úsmev.

„Nič ma netrápi, len som mala zlý sen. Asi si pôjdem ešte ľahnúť.“

„Tak dobre, ale sľúb mi, že keď sa rozhodneš povedať niekomu o svojom tajomstve, budem to ja.“

„Pokúsim sa svoj sľub dodržať, no dúfam , že pochopíš, že sa to nedozvieš ešte tak skoro. Je to totiž veľmi dôležité. Úplne by mi to zmenilo život.“

„Rád si počkám na tvoje tajomstvo a neboj sa dodržím svoje slovo.“ Pošepkal jej potichu Draco.

Potom sa vrátili naspäť do postele. Anill sa pritúlila k Dracovi , on jej pohladkal vlasy a pobozkal ju. Cítil, že sa s ňou niečo deje.

„Anill vstávaj! Ty to necítiš?" spýtal sa Draco.

„Nie, čo by som mala cítiť?" Len čo to dopovedala prebleskla jej rukou silná páľava.

„Temný pán nás volá" skonštatovala Anill. „Zase bude mať neznesiteľné požiadavky. Už ma nebaví stále niekoho poslúchať.“

„Verím ti, ale je to naša náplň práce. Keď budeš temnou paňou ty, všetci budú musieť poslúchať teba! Povedal posmešne Draco.

Rýchlo si pričarovali habity a odmiestnili sa.

„Akú službu si od nás žiada Temný pán?" povedala to tak opovrhujúco, no smrťožrúti ju už pár dní poznali a tak sa im to nezdalo až také zvláštne.

Voldemort sa na ňu len unavene pozrel a pokračoval. "Ako som už povedal tým, ktorí prišli presne... Treba v Londýne na Ministerstve mágie vyriešiť jednu záležitosť. Ale vás dvoch sa to netýka, lebo dostanete trest za to, že ste prišli neskoro."

„Ale pane," ozval sa Malfoy.

"Neprerušuj ma!" nahneval sa Voldemort. "Budete ma čakať za hodinu pred celou Harryho Pottera." podlo sa usmial a odkráčal s ostatnými. Anill s Dracom tam len udivene ostali stáť a nedokázali tomu uveriť.

Čo s nami len bude... pomyslel si Draco."

4. časť

„Vidím, že sa opäť stretávame." opovržlivo povedala Anill.

„Čo odo mňa zase chceš?" naštvane sa spýtal Harry. „Trčím tu kvôli tebe!“

„Radšej čuš lebo sa neovládnem a to by nedopadlo pre teba dobre!“

„Tak to skús," provokoval ju, „Voldemort sa nepoteší keď zistí,

že konáš bez jeho vôle."

„Mňa nebude nikto dirigovať, to si zapamätaj. Môže mi byť jedno či sa Temný pán poteší, alebo nie!“

„No to teda určite, však ho tu všetci obskakujete ako cvičené opice...“ Harry vedel, že Anill poriadne nahneval, ale neovládol sa. On jej predsa neustúpi.

Hnev v Anill doslova vrel. „Sklapni Potter !!!“ Toto mu teda nedaruje.

"Cruccio" precedila cez zuby a Harry pocítil prenikavú bolesť, začal sa neprirodzene metať. Anill držala prútik dlho vztýčený a keď ho sklopila Harry už nevládal ani žiť.

V tú chvíľu prišiel Voldemort. „Čo to tu vy dvaja stvárate?! Nepamätám si, že by som vám kázal niekoho mučiť! Vôbec sa mi nepáči, že porušujete MOJE pravidlá!“

„Ale on ju provokoval.“ Ustráchane povedal Malfoy.

„To mi je jedno, máte dodržiavať moje rozkazy!“

„Áno, pane.“ Povedali dvojhlasne. Už sa to viac nestane.

„Ha,“ povzdychol si Potter, ktorému už bolesť ustúpila.

„Mne by na tvojom mieste nebolo veľmi do smiechu...“ povedal Draco „Mohol si dopadnúť aj horšie.“

„Som si istý, že keď s ním skončím bude ľutovať, že ho teraz Anill nezahubila,“ dokončil Temný pán. „Draco už nás môžeš opustiť, nie si tu viac potrebný.“

„Ale, pane čo môj trest?“

„Prac sa mi z očí kým naozaj nejaký dostaneš!“

„Áno pane“ a rýchlym krokom odišiel. Chúďa Anill, tá si to odpyká aj za mňa...Pomyslel si.

„Tak a my začneme s výučbou."

„S akou výučbou?" spýtala sa Anill.

„No predsa legillimencie, ako som už zistil oklumenciu ovládaš perfektne, takže to pre teba nebude žiadny problém."

„A na kom to budem skúšať? Však Draca si poslal preč."

„Anill nikto sa nesmie dozvedieť, že ťa niečo učím."

„A čo Potter? Ten teraz usilovne počúva. On bude môj pokusný králik?"

„Máš pravdu, po hodine mu vymažeme pamäť." unavene jej odpovedal Voldemort.

„Začneme už konečne. Najdôležitejší je pre teba očný kontakt, ale len pokiaľ sa to učíš. Keď v nej budeš dobrá, bude ti stačiť len predstaviť si svoju „obeť“. Potom vyslovíš formulku LEGILLIMOS a pomaly sa začneš vnárať do jeho mysle.

Anill urobila presne to čo jej kázal. A naozaj sa jej to podarilo. Veľmi sa sústredila na Harryho myšlienky. Pred očami jej prebehovali rozmazané obrazce. Potom zrak odklonila a obrazce sa vytratili.

„Neskúšaj tu na mňa tú svoju nevydarenú oklumenciu!" Zvreskla na Harryho.

„To bolo na prvýkrát výborné. Už sa ti stačí len naučiť, aby si využila moment prekvapenia. Skúsiš to ešte raz?"

„Dobre, takže moment prekvapenia..." dopovedala a pozrela sa mu do očí. Fungovalo to . Obrazce boli jasné, presne videla to čo chcela. No potom ju niečo odstrčilo a ona porušila očný kontakt.

„Myslím, že sa ti to podarilo dokonale. Nečakal som od teba tak veľa."

„Naozaj si nevedel, že to skúsim na tebe?"

„Nie, a dúfam, že to už nabudúce skúšať nebudeš."

„Fajn, ale nebudem ti prisahať... lebo človek nikdy nevie."

„Na dnes toho už bolo dosť.“ Mrzuto odpovedal Voldemort a odmiestnil sa.

Anill vymazala pamäť Harrymu.

"Nečum tak na mňa Potter!" oduto sa naňho pozrela a potom sa premiestnila.

5. časť

O desať rokov.

„Moji drahí spojenci! Smrťožrúti, chcem vám prezradiť moje najväčšie tajomstvo... Dlhé roky som vám nechcel povedať pravdu, ale teraz si myslím, že ste na to pripravení. Nie som už taký, akým som býval. Nemôžem povedať, že by som zmäkol, lebo krutosti je vo mne ešte stále dosť! No cítim, že ona je už pripravená...“

Na chvíľu sa odmlčal. Smrťožrúti na neho prekvapene pozerali spod kapucní.

„Chcem vám predstaviť môjho nástupcu, alebo lepšie povedané nástupkyňu.“

V dave sa ozval šumot a šepkanie.

„Som si istý, že vás prekvapí to, že mám dcéru! Áno, stojí medzi vami. Predstúp, dcéra moja!“

Zrazu sa z davu pohla osoba v čiernom habite. Nikto jej však nevidel do tváre.

„Zlož svoju masku. Ukáž svojim stúpencom tvár.“

Žena si dala dole kapucňu a odčarovala si masku. Všetci zhíkli.

„Myslím, že už poznáte Anill Katherine Riddlovú, ktorá je mojou najvernejšou... Naučil som ju všetko, čo viem a dúfam, že sa vyvaruje mojich chýb. Budete jej prisahať svoju vernosť a oslovovať ju Temná pani...“

„A ja vám za to sľúbim, že budem pokračovať v šľapajach svojho drahého otca. Budeme spolu páchať zlo a pomstíme sa všetkým, ktorí budú proti nám.“

Anill sa za tých dlhých desať rokov veľmi zmenila. Jej krása vybledla, svoju dušu si roztrhala na kusy tak ako ju to naučil jej otec. Ukryla ju v horcruxoch, lebo chcela byť nezraniteľná. Jej tvár bola ešte bledšia ako biela, zelené oči na nej priam svietili.

Napriek tomu mala v sebe stále niečo, čo na nej pútalo mužov. Bola prefíkaná, tajomná a dokázala si ich doslova obtočiť okolo prsta. Jedna vec , ale ostala rovnaká. Vedela však, že týmto okamihom sa všetko zmení. Bolelo ju to, no musela to urobiť. Často sa o tom rozprávala s otcom. On ju do toho netlačil, ale považoval to za správne. Mohlo by jej to veľmi ublížiť , keby ho v sebe nezahubila. To sa však dalo len tak, že by ho zabila naozaj... Vedela, že keby to neurobila, ovládal by ju. Preto sa rozhodla, že v jej kamennom srdci preňho už nebude miesto. Vlastne v ňom nebude miesto pre nikoho.

Smrťožrúti k nej po jednom prichádzali a skladali jej prísahu vernosti. Ona sa im dotkla prútikom temného znamenia, ktoré nadobudlo ešte temnejšiu farbu než je čierna. Napokon prišiel rad aj na posledného smrťožrúta, opatrne vložil svoju ruku do Anillinho zovretia a pošepol jej.

„Vedel som, že ty si pod tou maskou. Vždy si bola iná ako my. Dúfam, že sa medzi nami nič nezmení, keď si teraz moja Temná pani...“

Anill preblesklo mysľou, teraz alebo nikdy... Zrazu z jej prútika vyletelo zelené svetlo, ktoré osvetlilo tvár muža, ktorý si práve zložil masku. Anill v jeho očiach videla to čo už nikdy v živote neuzrie. Bola v nich nádej, prekvapenie, ale hlavne láska. Nemohla tomu uveriť, urobila to. Smrťožrút pred ňou klesol na zem. Cítila, že sa na ňu všetci zhrozene pozerajú spod masiek. Pri nohách jej ležalo nevládne telo človeka, ktorého tak milovala.

Z úst sa jej vydral slabý hlások.

„Bol to zradca a preto musel zomrieť...“

Potom sa odmiestnila.

Musela som to urobiť, hovorila si, keď ležala schúlená v rohu svojej izby.

„Urobila si správnu vec,“ ozval sa hlas jej otca, „láska dokáže človeka veľmi oslabiť, vyskúšal som si to na vlastnej koži. Vieš v tú noc keď som mal na pláne zabiť Potterovcov som sa pohádal s tvojou mamou. Vyhnala ma z domu, lebo nechcela aby si zistila čo som zač. Vlastne nechcela aby z teba vyrástlo to čím teraz si. Milovala ťa a určite by bola sklamaná, že som s teba urobil takéhoto človeka...“ uvažoval.

„Prečo mi to hovoríš?“

„Nechaj ma dohovoriť! No a vtedy som urobil najväčšiu chybu svojho života...a skončilo to tak, že ma porazilo malé dieťa... Takže keď lásku nemáš, nemôžeš ani o ňu prísť.“

„Pochopila som, ale Draco mi bude chýbať.“

„Úlohu na ktorú bol predurčený si splnil. A ty môžeš byť rada, že to bol práve niekto ku komu si niečo cítila.“

6.časť

Od toho osudného večera mávala Anill hrozné nočné mory, akoby sa jej chcel Draco pomstiť za to čo vykonala.

Dnes v noci sa jej sen začal spomienkou na neho... jednou z najkrajších. Bola to tá noc, ktorú spolu strávili a úplne jej zmenila život. Nevedela síce či k lepšiemu, ale vlastne to bola jej povinnosť.

Na posteli ležali dve siluety... Dívala sa mu do očí a spomenula si na to čo vykonali...

Otec jej povedal, že už je najvyšší čas. Rýchlo však zatlačila spomienku na otca v svojej hlave. Draco ovládal legillimenciu a nemohol sa dozvedieť jej zámer. Zase mu klamala že je to noc ako každá iná. No v tejto bolo niečo viac, čo pre Draca ostane navždy tajomstvom.

Pekná spomienka sa zrazu zmenila. Draco nad ňou stál s prútikom a nadával jej, že mu zničila život a že jediná možnosť ako mu za to zaplatiť je smrť.

Anill plakala, „To mi nemôžeš urobiť...nezabiješ len mňa, ale aj kus seba!“

Rozohnal sa prútikom a skríkol: „AVADA KEDA...“

Celá spotená sa prebrala, bolo jej na vracanie. Potrebovala rýchlo nejaký elixír a tak vybehla z izby a utekala za niekým kto by jej mohol pomôcť.

„Ako sa cítite Temná pani?“ spýtal sa Harry.

(Pred pár rokmi pochopil, že sa nedá proti Voldemortovi bojovať a tak sa radšej k nemu pridal. Bol totiž veľmi zbabelý na to aby zomrel...)

„Už je to lepšie. Bolesti pominuli, ale neznášam tento môj stav. A hlavne tie nevoľnosti...“

„To sa stáva pani, o pár mesiacov to skončí.“

„Len nech to už je skoro.“ Vzdychla si.

________________________________________________

Milí čitateľ, ak si sa dostal až sem spomenul si si možno na to, že si pred pár mesiacmi čítal podobnú poviedku. Máš pravdu... Rozhodla som sa že ju upravím a niečo som aj pridala lebo som minule nemala dosť času. Ale veľmi sa mi to zapáčilo tak som sa rozhodla dokončiť ju. Možno sa niekomu nepáčilo, že som písala o tej temnej strane, ale podľa mňa aj táto strana stojí za povšimnutie.

Dúfam, že sa Ti poviedka páčila a pochopil si ju.

Budem veľmi rada ak mi svoj názor napíšeš cez soviu poštu.

Tvoja Kathleen.

[ » na začiatok « ]