Kapitola:
Pridaná: 17.12.2007, 21:30:00
Čítaná: 2741×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Bellatrix B.
Stručný dej: Pár dní zo života vašej obľúbenej postavy...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » osemstomiliónta časť denníka Bellatrix B 2 » Vlastne už DBL :D (miliarditá časť ) 3 » Ležatoosmičková časť alebo teta Araminta 4 » Nepomenovaná časť Bellinho denníka

23.7. prázdniny zo 4. do 5. Ročníka (pondelok)

„Morgana ty sa nemáš čo starať do mojej dcéry! Poučuj si vlastné deti! Ja viem, čo je pre Andromedu dobré a ty sa do jej výchovy starať nebudeš!“ maminke zas povolili nervy...teta Morgana totiž vyjadrila svoj názor na moju milovanú sestričku a jej správanie.

„Je to hanba našej rodiny...Andromeda, je to pre tvoje dobro zlatíčko...skús aspoň raz poslúchnuť tetu...“

And sa tvárila ako krtko na pláži, keďže usúdila, že sa nejaký rozhovor konečne týka aj jej započúvala sa.

„Morgana ja si neželám aby...“ BANG...otec tresol pohár o stôl.

„Už ma to naozaj prestáva baviť! Morgana, Drahá, skúste sa aspoň raz správať ako dve švagriné žijúce pod jednou strechou!“ tie pazvuky ktoré naraz vydala teta a mama sa nedajú zvečniť..papier ich nezachytí...

„Mama ja som len...“

„S tebou si to vybavím neskôr!“ zasyčala matka na And, ktorá sa konečne odvážila prehovoriť.

Morgana sa tvárila spokojne. Očividne jej slová padnú na úrodnú pôdu, i keď And bude vychovávať jej matka a nie teta...i keď mama je mäkšia a And by sa zišiel riadny výprask....

„Mimochodom, v stredu príde Araminta (alebo Armanita :D )“ akoby mimochodom poznamenal strýko Arthur, no vzápätí obe, matka i Morgana zvreskli „ČO???“ totiž...medzi nimi je to tak...matka niečo povie, Morgana povie opak. Morgane sa niečo páči, matka vyhlási, že to je ohavné...Morgana zmláti Siriusa, matka ho číčíka...mama mi niečo zakáže, Morgana mi povie, že to mám pokojne urobiť, vraj je to pre rozvoj mojej osobnosti...nenávidia sa, protirečia si, hádajú sa...ale pokiaľ ide o tetu Aramintu Melifluu...v tej jedinej veci sú na jednej lodi...ona je totiž...

„KEDY???!!“

„NA KOĽKO??“

„PREČO?“ ok radšej si zapchám uši a idem sa pobaviť s znechutene sa tváriaciacou Ciss, ktorá práve rozpitvala svoj steak na čerešňovej omáčke, ktorý som ja spratala už pred pol hodinou.

„O bože...“ povedala len a zapichla vidličku do syrovo-zemiakovej krokety.

„čo keby sme sa na stredu dohodli s chalanmi?“ nevinne som jej šepla.

„Hneď napíšem Luciusovi...“

ozvalo sa ďalšie tresk...

„Pusti ma!! Mamiiiiiiii“

„SIRIUS už aj ho NECHAJ NA POKOJI!!!!“

„Daj mi to ty bastard sopľavý už aj!!!“

„SIRIUS!! Vypadni do svojej izby!...Regulus, miláčik, si v poriadku?“

Myslím, že bol dosť v poriadku na to, aby ešte stihol potknúť namrzene sa tváriaceho Siriusa, ktorému z úst tiekli sliny, bola som si na 2334564564% istá, že keby tam Morgana nebola, zmlátil by ho do smrti :D

„Takže...Kreacher, priprav Aramintinu izbu na stredu...upozornila ma, že tam chce mať fialovú orchideu a muchotrávkový elixír...“ otočil sa ujo Artur ku Kreacherovi, ktorí sa neúspešne maskoval handrou na hlave za polievkovým kotlíkom a zjavne sa snažil splynúť so vzduchom.

„Áno pane...Kreacher nepočúvať pánov a mrs´s (ako je to po slovensky?) rozhovor...“

„Nepočul si Arthura ty beštia? Zmizni hore nikto sa ťa nepýtal prečo sa staráš do našich súkromných rodinných...“

„Elladora zavri si ústa! Kracher, keby si jej mohol nasypať do perín trocha bulbadoxového prášku...“

usmiala sa na Kreachera teta a mama jej už-už chcela dačo odseknúť, ale keď počula o tom prášku, akoby na to zabudla a zatvárila sa spokojne.

Rozhovor ma po chvíli prestal baviť, a Ciss už stihla obed statočne rozryť, vyparili sme sa teda hore.

15:30

„To si teda píš Bellatrix, že v stredu nikam nepôjdete! Máme návštevu!“

Moja matka je strašne závistlivá...nevie mi dopriať slobodu...zato, že ona v to poobedie bude trpieť, nemusím aj ja...a Ciss, ktorá sa mimochodom zas tvári nezainteresovane!!

„Ale my už sme sa dohodli...“ odsekla som, a stúpila som jej na nohu, čakajúc podporu.

„Áno...presne...“ zašomrala, hľadiac pri tom do stropu, za tú chabú vetu som mala sto chutí ju niekam poslať...na matku treba ísť vyjednávajúc...

„POVEDALA SOM NIE!!! Alebo ste nerozumeli po anglicky??? Mám vám to povedať po trollsky??!!“ zajačala, zas stratila nervy...to je tou blížiacou sa návštevou...

„To by bolo veľmi zaujímavé...trollština sa veľmi podobá tvojmu prízvuku...takže by sme možno ani nepočuli rozdiel...“ okomentovala Morgana, prechádzajúca okolo s dvoma živými potkanmi začarovanými aby sa pred ňou vznášali.

Mama ju odignorovala a s nosom vystrčeným k stropu odpochodovala zo salóna

„Idem kŕmiť Satyra chcete mi pomôcť?“ hodila na nás úškrn. Vôbec som nemala na nič náladu, nuž som len odsekla že nie. Ciss však prikývla a nasledovala ju do vedľajšej izby, kde toho hada chová.

Horšie prázdniny si už ani neviem predstaviť...

25.7.

Včera sa neudialo nič o čom by stálo za reč písať...ak nerátam to, ako Sirius rozbil Regulusovi hlavu o stojan na dáždniky ( i keď prisahal na svoju novú metlu, že nechtiac) teta Morgana mu za to prikázala upratať celú knižnicu a skryť Čarodejnícku genealógiu- Urodzenosť od prírody

ktorú si tu so záujmom teta Araminta celé dni číta (to , že ju pozná spredu-zozadu kompletne celú naspamäť si absolútne odmyslíme) Vôbec sa Morgane nečudujem, že ju chce zašiť. Aj jej lezie na nervy, keď Araminta začne nahlas citovať všetky mená a výroky kadejakých dedkov prastrýkov a neterí, ktorí medzi sebou pokrížili najznámejšie rody. Ako, samozrejme, že sme tú knihu všetci vedeli naspamäť skôr, než sme vôbec naučili čítať, to je naša rodinná tradícia, ale Araminta je už vrchol... pozná dokonca aj strany a dátumy narodenia...AAA zvonček už je tu nieee nieee nieee....

„ACH Alphard!!! Arthur...moji milí ako sa máte? Hej ty tu sú moje kufre...“ NEZNÁŠAM, keď Kreacherovi hovorí hej ty!.môjho škriatka...teda..nášho...nikto ho nebude takto urážať patrí k Blackovcom (cez svojich predkov) oveľa dlhšie ako Araminta Meliflua, ktorá síce je dcéra prastrýkovho bratranca a z matkinej strany aj sesternica Morgany (to vôbec neznamená, že sa musia mať rady)

„Bellatrix...“ premerala si ma tými svojimi fialovo-modrými očami „opeknela si...môjho manžela sestrenice syn je súci čistokrvný mládenec zo starého čarodejníckeho rodu Desbethovcov, Elladora, koľko že má to dievča rokov?“

„Myslím, že na vydaj má ešte čas...manžela jej vyberieme my, ďakujem za ochotu Araminta...“

„prosím? VY??? No tak to si teda myslíš iba ty...“ odvrkla som jej, no ona na mňa len zazrela a podišla za tetou do obývačky.

„Ach...to si ty...Morgana...“ privítala sa s tetou s „otvoreným náručím“...minule sa tu totiž trocha pohádali kvôli smrti strýka Gauneusa, ktorá ako sme všetci vedeli, nebola spôsobená úrazom pri varení elixíru potrebnému na vyháňanie démonov z podzemných rodinných krýpt...ako to nakoniec zhodnotili ministráci, ale jeho „milujúcou“ manželkou...o tom sa nehovorilo...proste to všetci vedeli, ale nikto sa neopovážil to vysloviť nahlas...

Morgana mala totiž strýka Gauneusa rada, bol to nejaký jej starý priateľ (bohvie čo tam boli zas za pakty) a jeho smrťou a 120 000 galeónmi, ktoré zdedila Araminta nebola príliš nadšená.

to je proste jedno...návštevu usadili do tretieho salóna a Kreacher im priniesol nejaký chlast.

už-už, som sa chcela nenápadne vytratiť hore, keď som začula časť ich rozhovoru

„...som to znova navrhla, ak to nebolo po stýkrát (v skutočnosti to navrhovala presne 49krát neúspešne samozrejme) aby s tým niečo spravili. Rozumieš...Alphard...ty máš trocha kontakty...nevedel by si ma zoznámiť s nejakým vedúcim na tých vyšších postoch...“ (samozrejme to zas chcela riešiť svojim spôsobom a) vydieraním b) cez posteľ (to že je trúchliaca vdova nie je podstatné)

„Veď sa všetci zhodneme, že muklovia, tá špina...“ ok teraz nejdem zapisovať celú stranu jej výrokmi o mukloch, vreckovku si totiž pred ústa nekládla.

„Eh...no...konkrétne na muklovskom oddelení poznám pár ľudí, ale všetko len čisto formálne...“ a bla bla bla tie ich známosti mi idú na nervy...všetci tí ich „známi“ totiž radi chodia na návštevy, a mne cudzia spoločnosť mi v mojom dome vadí...

17:30

matka ma zavolala dole, vraj mám ísť čosi priniesť. Akurát si teta pozerala gobelín Toujours Pur (čo bola jej druhá najobľúbenejšia činnosť v našom dome..stavila by som sa, že si ho prekreslila aj po svojom obydlí, ale nikdy ma k sebe nepozvala...takže som to nemohla dokázať) a kriticky sa vyjadrovala na mnohé adresy. Momentálne uvažovala nad tým, že si mohla vziať radšej Fleanesa Blacka, ktorý zbytočne rodinu spríbuznil s Fawcettovcami, no to mi nedalo a tak som sa jej mimochodom spýtala, či nebol Fleaneas náhodou jej bratranec.

„Áno bol to syn môjho strýka, otcovho brata“ odpovedala, akoby to bolo úplne normálne.

„Vieš Bellatrix, niekedy musíš pre zachovanie čistokrvného rodu aj čosi obätovať...“

„Ja teda krvismilstvo praktikovať nebudem...preboha...dúfam, že ma nikdy nedonútite si zobrať Siriusa...“ zdesene som zvolala a drahý bratranček, zhodou okolností sediaci neďaleko vyprskol z čaše celé višňové „víno“

„BOŽE OCHRAŇUJ!!!“ zvreskol a hodil na mňa pohľad, akoby som bola čerstvý dračí trus

[ » na začiatok « ]