Poviedka:
Pridaná: 15.12.2007, 16:51:46
Čítaná: 5086×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Typ: Fiction
Postavy: Lesana, Zajko Bojko, ľudožrúti, šelmy
Stručný dej: Rozprávka o divožienke Lesane a jej ceste do neznémeho Čierneho lesa spolu s jej priateľom Zajkom Bojkom. Podarí sa jej nakoniec uniknúť vypočítavým ľudožrútom a hladným šelmám? (Text bez odsekov)

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kedysi dávno, keď už si to napamätajú ani naši starí rodičia žili ľudia medzi zvieratami v lese. V tom čase bolo na svete aj dievča menom Lesana. Jej rodičia sa volali Strom a Lieska. Raz sa vybrala do vedľajšieho Čierneho lesa a stretla jej kamaráta zajka Bojka. Lesanke siahal asi po pás a bol celý zelený. Dokonca aj vestičku mal takej farby. Jeho meno odpovedalo aj povahe. Úplný opak Lesany. Dievča malo plavé vlasy siahajúce poniže ramien. Kedže vtedy nepoznali gumky ani nijaké spony tak jej vždy viali vo vetre. Chudé telo ešte zvýrazňovala výška. Dokonca bola vyššia ako staršie deti. Vyziabnutú ruku vložila do Bojkovej labky a kráčali do nepoznaného. O tomto lese sa hovoril, že tam žijú zvieratá, ktoré zožerú aj človeka. Najhrôzostrašnejší z nich bol asi lev alebo tiger. Kto tam vkročil už sa nikdy nevrátil. Ale Lesana tomu neverila. Vždy bola rýchlejšia ako všetky ostatné zvieratká. Dokonca jej raz jeda múdra medvedica povedala, že keď raz videla levicu, tak sa jej zazdalo, že je pomalšia než ona. A kedže bola odvážnej povahy nedala sa dlho núkať. Vždy túžila po nejakom dobrodružstve na ktoré nikdy nezabudne. Hlavov jej vírilo veľa myšlienok: „Čo ak predsa je to také nebezpečné? Rozhodla som sa správne? Je síce pravda, že už som sa nudila ale čo ak sa mi niečo stane?“ Avšak aj keď mala pochybnosti nedala na sebe nič znať. Boli so zajkom už len pár krokov od hraníc lesov. Nechcela už teraz ísť naspäť. Bojko sa ju však posledný krát snažil presvedčiť: „Skutočne tam musíš ísť? Nechceš sa predsa len vrátiť?“ Napriek tomu, že mala Lesana tie isté myšlienky nechcela o tom ani počuť: Nie!!! Veď sme o tom predsa už hovorili. Aj medvedice sme sa pýtali. To naozaj si taký bojko ako o tebe hovoria?“ Zajko sa však nechcel zahambiť a tak prikývol: „Dobre, dobre, ale čo ak ma chytí nejaký dravec ako napríklad orol?“ Dievča sa uškrnulo: „Ale veď aj tu lietajú! Nevymýšľaj! Pre mňa za mňa tu ostaň. Ja idem a basta!“ Zajačik len sklopil ušká a už bol ticho. Uvideli prvé stromy. Skutočne boli také čierne ako hovorili ľudia. Veď aj podľa toho bol les pomenovaný. Keď kráčali ďalej všimli si, že je tam aj napriek tomu, že je deň šero. Začuli šuchot listov. Lesana hneď stiahla zajka k zemi a začali počúvať. O chvíľu po pred nich prebehla veverica. Vydýchli si. Postavili sa a oprášili. Kráčali od jedného stromu k druhému, aby si ich nik nevšimol. Ešte veľa krát sa strhli kvôli nevinným zvieratám. Ale aj napriek tomu sa im zdalo, že je tam pusto. Keď už nevideli stromy ich domova tak zrazu čierny les ožil. Listy sa začali hýbať a chrobáky akoby začali ožívať. Lesana sa strhla. Uvidela veľkú jaskyňu v skale. To mohlo vyhĺbiť len veľké zviera. Kedže dievča bolo zvedavé chcelo nakuknúť dnu. Avšak zacítila na ramene niečiu labu. Prudko sa otočila a keď zbadala svojho kamaráta, oborila sa na neho: „Čo ma strašíš?!“ Ospravedlňujúco sa na ňu pozrel: „Prepáč nechcel som, ale nemala by si tam chodiť. Môže to byť nebezpečné.“ Lesana od neho odtiahla ruku: „Ale ja tam chcem ísť! Veď budeme ostražitý. Vzala som aj myšku Objaviteľku. Je malá, ale prefíkaná. Pustím ju tam a ona mi povie či nám hrozí nebezpečenstvo súhlasíš?“ Zajko bol skeptický, ale nakoniec prikývol. „Dobre, dobre. Len dúfam, že ju tam nič nezje.“ Dievča sa usmialo a vybralo z vrecka myš. „Celú cestu spala, aby bola pripravená a rýchla.“ Myška otvorila malé čierne očká a pozrela na obecenstvo: „Vaša slúžka je vám vždy k službám. Čo si prajete vykonať?“ Poklonila sa a Lesanka sa jej pošepkala do ucha jej poslanie. Zvieratko prikývlo a už aj utekalo do otvoru v skale. Bojko s Lesanou netrpezlivo čakali na správy. Už aj podriemkávali keď ich zobudil piskot myšky. Dievča sa k nej otočilo a čakalo na správy. Myš jej to zašepkala do ucha a ono prikývlo. Lesanka zobudila jej kamaráta a začala referovať Objaviteľkyne slová: „Neveril by si tomu, ale bývajú tam ľudia. Neviem čo sú zač, ale akolo nich sú porozhadzované kosti. Sú oblečení do kožušín. Môže byť nebezpeční. Máme si dávať pozor.“ Zajko pokyvkal hlavou: „Fajn, tak tam teda pôjdeme.“ A tak vstúpili do jaskyne. Opatrne našľapovali, aby ich nebolo počuť. Vtom však Bojkovi na labku a zajko skrýkol. Jeho hlas sa ešte dlho ozýval od stien. Všetko stíchlo akoby sa svet zastavil. Dokonca ani mušku nebolo počuť. Zrazu zbadali kamaráti na stenách tiene. Schovali sa za najbližší kameň a natlačili sa ku sebe. Avšak zacítili, že ich chytili do siete. Už bolo neskoro na útek. Zajko sa začal mykať a dievča tiež. Okolostojaci sa začali smiať. Hovorili nezrozumiteľnou rečou a odviedli ich do veľkej jaskyne. Boli tam lavičky z kmeňov stromov a v strede blčal oheň. Posadili ich na drevo a jeden z nich prehovoril. Keď nerozumeli skúsil to inak. A to bol zhodou okolností ten správny jazyk: „Drahí naši hostia. Ako prezrádza vaše oblečenie ste z vedľajšieho lesa. My sme ľudožrútsky kmeň. Podľa názvu iste viete čo obsahuje náš jedálny lístok.“ Znova sa všetci rozosmiali strašideľným smiechom. Lesane prebehli po chrbte zimomriavky. Napádali ju samé hrôzostrašné myšlienky: „Teraz nás určite zjedia. Iste z nás nebudú Janko a Marienka. Tu nemajú žiadnu sprostú babku, ktorá by nám naletela.“ Z myšlienok ju vythol hlas ľudožrúta: „Avšak ako sme si všimli ste veľmi kostnatí a tak by sa nám neoplatilo vás zjesť.“ Bojko si vydýchol. Nečakal takéto slová. Možno sa dostane aj živý domov. Nenešťastie nasledovala ešte horšia správa: „Preto sme sa rozhodli, že vás ponecháme napospas levom a iným dravým zvieratám. V poslednej dobe nás už začínajú otravovať s tým, že sú hladní. Tak im vyhovieme a dáme im žrať.“ Pre dievča sa to zdalo ako zlý sen. Takto si nepredstavovalo svoj koniec. Vôbec tu nemalo chodiť. Zajac mal predsa len pravdu. Ani jemu však nebolo nejak do reči. Po chvíli radení medzi ich vrahmi zavolal na nich jeden ľudožrút a zaviedol ich na druhý koniec jaskyne kde bol ďalší otvor. Pred nimi sa rozprestieral ten istý les z ktorého sa dostali do otvoru v skale. Človek im sňal z tela sieť a postrčil ich hlbšie do Čierneho lesa. Vtom začuli šuchot a pred nimi sa objavili všetky šelmy ktoré poznali. Ľudožrút, ktorý ešte stále stál za nimi sa zasmial: „Dobrú chuť.“ A odišiel. Zvieratá zborovo poďakovali a začali vrčať na Lesanu a Bojka: „Ste nejakí chudí. Veľa kostí z vás bude, ale aspoň niečo. Už nám začalo chýbať ľudské a zajačie mäso.“ Lesanka bola na smrť vystrašená, ale aj napriek tomu jej napadla spásonosná myšlienka: „Ako ste aj samy povedali moc sa nenajete. Čo keby ste napadli radšej tých tučných ľudožrútov? Budete mať jedla nazvyš a okrem toho budete môcť chodiť aj za skalu. Možno majú zbrane, ale je ich 20a vás je vyše 100. To ich porazíte!“ Vodca svorky sa akoby pousmial: „Dobrý nápad. Na to, že si mladá ti to páli. Ale je v tom zádrhel. Meseli by ste ich všetkých nejak vyštvať sem, lebo v jaskyni nemáme proti nim šancu. Mám plán.“ Pošepkal jej ho do ucha a tá sa už začala spolu so zajkom pripravovať na jeho zrealizovanie. Lev doniesol líščiu srsť, ktorá sa podobala skoro ako koža pantera. Očividne to bola čierna líška. Lesana si ju dala okolo pása miesto listovej sukničky. Spolu so zajkom vkročili späť do jaskyne a vošli tam, kde boli všetci. Tvárili sa akoby nič a smerovali k východu. Ľudožrúti len vyvaľovali oči. Nemohli pochopiť ako tá vyziabnutá dievčina mohla zabiť pantera. A tak ju zadržali: „Kamže kam?“ Zajko odpovedal: „No predsa domov. Kde by sme mali ísť?“ Muži na nich hľadeli ako na zjavenie: „A, a to vás tie šelmy nazabili? To, to nie je možné.“ Ozvalo sa dievča: „Ale je, len treba mať šikovné ruky. Čo vy asi nemáte inak by ste svorku dávno vyzabíjali.“ Ľudožrúti sa nenechali dlho provokovať. Vyšli von rovno do jamy levovej. Ozývali sa už len zdesené výkriky. Vtom tiger zakričal: „Ďakujeme!“ Lesana a Bojko sa šťastne vrátili domov kde ich už čakala rodina.

The End

[ » na začiatok « ]