Kapitola:
Pridaná: 14.12.2007, 19:23:52
Čítaná: 4232×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Alice Snapeová

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Armáda Salazara Slizolina 2 » Otec! 3 » Trápenia 4 » Stíhač 5 » Víťazstvo a prehra?

5. kapitola ... Víťazstvo a prehra?

Na ďalší deň sa Alice zobudila so zvláštnym pocitom. ,Dnes je pondelok. Prvá hodina: Dejiny mágie.’

Vstala, preglgla a pobrala sa do kúpeľne. Keď vyšla, Chris práve vstávala.

„Dobré r-ráááno,“ zívla Chris.

„Dobré.“

„Čo tak skoro?“

„Nemohla som zaspať.“

„Aha.“

„No ja už idem. Hrozne mi škvŕka v bruchu.“

„Tak sa maj.“

„Čau!“

Chris sa prekvapene pozrela za Alice. ,Niečo mi tají?’

Alice zišla do Veľkej Siene a sadla si za stôl. Vôbec nemala chuť do jedla, al keďže by sa to Chris zdalo podozrivé, pre istotu všetko zjedla. Na nešťastie hneď behala na záchod.

„Fúj! Je mi z toho zle.“

„Ahoj!“

Alice sa zľakla. „Ahoj!“

„Čo tu robíš? Tieto záchody sú nefunkčné.“

„Myrtla?“

„Áno.“

„Veľa sa o tebe hovorí.“

„Naozaj?“

„Áno.“

„A čo také?“

„Hlavne že sa bavíš s Potterom.“

„Potter? Podľa toho ktorý.“

„Ako to myslíš?“

„Neznášam Siriusa Pottera.“

„Prečo?“

„A prečo by som ho mala mať rada? Je to namyslený blbec.“

Alice usúdila že do nej netreba rýpať. „Tak sa maj! Bolo fajn sa s tebou porozprávať. A mimochodom, som Alice.“

„Príď zas!“

,Nieje až taká hrozná ako o nej hovoria,’ pomyslela si Alice.

Došla až do učebne Dejín mágie. Ešte tam nikto nebol. Alice sa oprela o stenu a zobrala pero.

„Geminio!” povedala a pero sa zdvojilo.

Alice sa pozrela na hodinky. Bolo trištvrte na osem.

Pomaly sa začali zbiehavať študenti.

„Alice!“ dychčala Chris. „Kde si bola? Hľadám ťa už od raňajok!“

„Bolo mi zle, tak som išla na WC a tam som stretla Myrtlu.“

„Myrtlu? Umrnčanú Myrtlu?“

„Áno.“

Chris si začala Alice obzerať.

„Čo to robíš?“

„Zdá sa že žiješ.“

„A nemala by som?“

„No nie. Veď Myrtla je s Potterom.“

„Ale s Harrym. Siriusa neznáša.“

„A to ako vieš?“

„Si myslíš že som tam prišla, čumela na ňu jak blbá a potom odišla?“

„No.. hej.“

„Tak sa mýliš.“

Ďalej už nemohli pokračovať, lebo prišiel Binns.

Alice znervóznela.

„Prečo sa trasieš?“

„Je mi zima.“ Bola to najväčšia lož akú mohla povedať, lebo bolo horúco až sa nosili krátke rukávy.

Alice si sadla. Nechcela to urobiť. Nechcela aby ju to niekedy napadlo. Ale smola. Jej ruka sama vošla do tašky a vytiahla falošný špiónoskop. Bol mierne upravený. Šiel tam kam chcela Alice. Na chodbu. K nemu bolo pripevnených zopár hnojových časovaných bômb a nejaké prskavky. Alice to pustila. O necelú minútu sa na chodbe ozvalo tlmené buch! Binns položil poznámky a vyšiel na chodbu a za ním celá trieda. Alice to využila.

„Geminio!“ a Binnsove poznámky sa zdvojili. Šťastie je že teraz netreba zdvojovať z originálu.

Hneď ako to raz zdvojila šla k ostatným na chodbu. Práve Binns niečo hovoril.

„Kto to bol? Kto to bol?!“

„Veď to je z Weasleyovských výmyslov a vynálezov!“

„Takže to bol Chrabromilčan,“ potichu povedal Binns.

„Prečo?“

„Každý vie že sa do toho obchodu nedostane žiadny Slizolinčan.“

„Do triedy!!!“

Všetci sa vrátili do triedy.

„Kto myslíte že to bol?“ opýtala sa Chris po hodine.

„Ja!“ povedala Alice.

„Čože?!“

„Áno. A mám pre vás darček.“ Alice vybrala poznámky z vrecka.

„To... to sú Binnsove poznámky?“

„Nikdy si už nebudeme musieť písať poznámky.“

„Áno... ale.. vieš.“

„Čo viem? Všetci to môžu mať.“

„Ja len že...“

„Čo?!“

„Ale nič.“

Alice začala mať zvláštny pocit. Urobila dobre? Možno nie. Čo ak to nebolo správne?

Celý deň sa to s ňou vlieklo. Mala zlú náladu. Keď prišla z večere, kde nezjedla ani kúsok, išla spať.

Takto sa to s ňou vlieklo aj v utorok a stredu. Nechodila ani s ostatnými cvičiť omračovanie.

Vo štvrtok ráno sa Chris naštvala.

„Alice! Už ma to štve. Od pondelka sa vlečieš ako zdochlina a každému odpovieš: Daj mi pokoj! A teraz hovorím

za všetkých: Spamätaj sa! Ľudia robia chyby! Nechápeš to?“

„Ja...“

„Nič nehovor!“

„Ja...“

„NIČ!“

„Chcem sa ospravedlniť!“ povedala Alice rýchlo.

„Fajn!“

„Konečne!“ vydýchla si Narcissa. „Už mi to liezlo na nervy.“

„A dnes sa ide do N...“ začala Chris, ale Barbara jej stúpila na nohu.

„Áno, dnes ideme do Novej časti knižnice. Veď vieš tá s elixírmi.“

Alice pochopila že Chris chcela povedať Núdzová miestnosť.

„Alice! Fajn že ideš! Dúfam že ti ide omračovanie.“

V Núdzovej miestnosti to bolo ako vždy. Zelené závesy zakrývali okná a na lampách boli zelené látky so

striebornými hadmi, čo v miestnosti tvorilo zelené svetlo a hadmi na stenách.

„Nehýb sa!“

„Expeliarmus!“

„Expeliarmus!“

„Nehýb sa!“

„Fu!“ vydýchol si Rab. „Takže to všetkým ide. Naozaj. Myslím že to zvládneme. Ale ešte Alice. Si si istá s tým

kúzlom?“

„Áno určite.“

„Fajn.“

„Počujte! Ak budeme mať tú mapu. No... Nemohli by sme ju premenovať? A aj sa nejako nazvať?“ opýtala sa

Barbara.

„Áno. Skvelý nápad. Ale má to jeden háčik.“

„Aký?“

„My niesme animágusmi.“

„Tak sa nimi staňme!“

„Čo?!“

„No a?“

„Ale potom začnime od tých jednoduchších, veď poriadne nevieme ani omračovanie.“

„Áno.“

„Dobre.“

„Ja súhlasím.“

„Nemám nič proti.“

„Dobrý nápad.“

„Chcela by som vedieť na čo sa budem meniť.“

„Fajn.“

„Teraz však už poďme. Je tri štvrte na deväť. Musíme sa dostať do klubovne ešte pred deviatou.“

Celý piatok boli napätí.

Pred večerou ešte Alice skočila za Myrtlou.

„Ahoj!“

„Alice?“ opýtala sa Alice prekvapene.

„Áno to som ja.“

„Wau.“

„Čo si taká prekvapená? Veď som ti sľúbila že prídem.“

„Áno, ale... väčšina mi to povie a nikdy viac nepríde a skôr sa mi vyhýba.“

„Hnusáci. Takže čo nové?“

Myrtla sa stále nevedela spamätať. „No... Ďalšie tu boli a smiali sa mi. Najhoršie je že ich už nemôžem strašiť, lebo sa ma už neboja. Ale vidím že ty si šťastnejšia.“

„Áno. Ujasnila som si nezhody s kamošmi. A... Myrtla, ty tu nemáš žiadnych kamarátov?“

„Nie. Až na teba. Teda ak...“

„Jasné že som tvoja kamarátka.“

„Myrtla, prečo plačeš?“

„Lebo... (smrk), lebo ja... ja som nikdy nemala kamarátky. Všetci sa mi iba smiali.“

„To je smutné. Možno keby som ťa zoznámila s tými mojimi.“

„Nie.“

„Prečo?“

„Ja.... myslím že ma nemajú radi.“

„A prečo?“

„Raz som ich počula.“

„Ach tak.“

Myrtla sa usmiala. Bol to jej prvý úsmev odkedy prišiel na školu Sirius.

„Ja už budem musieť ísť.“

„Tak sa maj.“

„Papa.“

Alice bežala do Veľkej Siene a sadla si ku kamošom.

„Kde si bola?“

„U Myrtly. Mimochodom, nechceli by ste sa s ňou spriateliť?“

„S Myrtlou?“

„Áno! Je to super dievča!“

„Mohli by sme ju poprosiť aby nám pomohla. Veď Potter na mape uvidí ducha, nebude ho podozrievať,“ povedala Barbara.

„Ale ja ju nechcem využívať, a k Potterovi sa dobrovoľne nepriblíži.“

„Bude to len láskavosť!“

„Nie!!! Nemyslela som si že si taká odporná! A čo vy?! Hmmm!!! Zrejme aj vy nemáte Myrtlu radi! Čo?!“ Alice utekala preč.

Rab ju dobehol. „Alice... Ja...“

„Nič nehovor. Všetci ste rovnaký!“

„Nie! Takto nehovor!“ Rab sa pred ňu postavil. „Barbara je niekedy necitlivá, ale nemôžeš za to viniť aj nás! Radi sa s ňou spriatelíme!“

„Prepáč,“ ospravedlnila sa Alice a pozrela sa do Rabových nádherných tmavomodrých očí.

Rab sa usmial. Mal taký nádherný úsmev.

Vtedy tam pribehol Rick. „Alice!“

„Už je to v pohode,“ povedala Alice a rozmýšľala nad pocitom, ktorý mala pred chvíľou, ale ešte ho nevedela identifikovať. Hoci mysľou je takmer dospelá, srdcom ostáva stále dieťaťom.

„Poďme už spať. Zajtra je deň D,“ povedala Alice.

„Áno poďme.“

Všetci sa poriadne vyspali.

„Alice! Alice!“

„Ešte päť minút.“

„Alice je deň D! Vstávaj!“

„Čože!? Jáj! Pohnime si! Už musíme ísť, je neskoro! Všetci sú mŕtvy.“

„Alice!“ Narcissa sa pred ňu postavila a potriasla ňou. „Niečo sa ti snívalo?“

„Narcissa? Ty žiješ? Počkať a kde sú Barbara a Chris?“

„Sú dole. Si posledná.“

Alice rýchlo vbehla do kúpeľne.

„Kde si toľko bola?“

„Zaspala som.“

„Tak už poďme, máme meškanie.“

Našťastie sa stihli dostať pred Chrabromilskú klubovňu skôr ako šli Záškodníci na raňajky. Mali šťastie že sa Rabovi podarilo dostať do klubovne, lebo by nemali istotu či sa nepozreli na mapu skôr.

Nebolo to však jediné šťastie. Našli aj spôsob ako sa dohovárať medzi sebou, kúzlom.

Alice a ostatný stáli pred klubovňou, keď zrazu niekde v hlave počuli: ,Už idú. Rab.’ Rab použil kúzlo. Stačilo povedať: „Sarmyskriptus. Tex a Sarmydeskriptus’ a ostatný z armády (Sarmy) počuli text ktorý hovoriaci vložil do kúzla.

A naozaj, o chvíľu višli Záškodníci. Zišli na raňajky a vrátili sa do klubovne. To isté čo minulú sobotu. A tiež sa presne o tretej vytratili. A blížilo sa to, už boli takmer na tej chodbe, keď začuli kroky. Záškodníci sa hneď skryli do vedľajšej chodby, keď okolo prešlo malé dievča. „Nikto ma nemá rád! Nikto!“ a odišla.

„To bola tesnotka,“ povedal Sirius a vybral Záškodnícku mapu.

„Nehýb sa!“ Dva kúzla od Narcissy a Barbary mierili na Verity, ktorú to zvalilo.

Kúzlo od Ricka zvalilo Nevilla a Alexovo Ginny. Rab, Chris a Alice poslali tri kúzla na Siriusa.

Nikto sa nestihol spamätať a všetci štyria spadli na zem.

Alice hneď pribehla ku Siriusovi. Dotkla sa jeho ruky. Prebehla ňou zvláštna triaška. Vybrala mu Záškodnícku mapu z ruky.

„Alice! Švihni si!“

Alice zobrala mapu.

„Geminio!“ a vložila si zdvojenú mapu do vrecka.

„Geminio!“ a znova vložila si zdvojenú mapu do vrecka.

Keď už bola pri piatej, povedala. „Počujte! Čo ak sa nám jedna stratí, alebo k nám niekto pribudne? Alebo prídu na zdvojovacie kúzlo? Čo keby sme im zobrali originál a nechali nejakú kópiu? A...“

„Fajn! Len rýchlo!“

Alice vložila jednu „falošnú“ mapu do Siriusovej ruky a pozrela mu do očí.

„Pohni si!“

„Maj sa,“ povedala Alice Siriusovi a vložila si originál do druhého vrecka.

Postavila sa ku Chris.

„Rennevrate!“ zašepkala oživujúce kúzlo a spolu s ostatnými odišla preč.

„Yes! Podarilo sa to!“ tešili sa všetci okrem Alice. Tá ešte stále mala v hlave obraz ležiaceho Siriusa.

Nasledujúce dni sa Alice stále dral do hlavy Rab. Vždy sa pri ňom chvela. Ale jej srdce mátal aj iný chlapec. Sirius. Ale keďže čítala veľa muklovských románov, že nemôže mať rada obidvoch, jedného z nich má určite rada inak. V poslednom čase to vyzeralo tak, že je skôr zamilovaná do Raba ako Siriusa, pretože si so Siriusom iba nadávali a robili zle, takže to skôr bola nenávisť ako láska.

V jeden deň k n im pribehol Alex.

„A-ah-ahojte!“ dychčal. „Na niečo som prišiel. Poďte inde... Už som to aj skúšal... Izba báb... tam bývajú iba ony, nikto tam nepríde.“

Alex vošiel do izby.

Všetci si posadali do kruhu.

Alex otvoril mapu. Zobral prútik a zašepkal: „Valiminium!“ prešiel prútikom po mape a na nej ostal červený pás.

„Čo to je?“

„Tvorí to steny. Pozri.“ Alex urobil stenu pred študentmi a oni tam chvíľu stáli a potom odišli opačným smerom.

„A ako to zmizne?“

„Muinimilav!“ a steny zmizli. „Je to to isté, ale odzadu.“

„Wau! Keby... Kebyže také urobíme pred Záškodníkmi!“

„Super! Blahoželám Alex!“

„Ďakujem...“

„Čo je dnes?“ opýtal sa Rick.

„Sobota.“

„A koľko je hodín?“

„Za desať minúť deväť.“

„Čože?!“

„Za desať minút...“

„To som počul. Ale veď mi máme tréning“ O týždeň je prvý zápas! Rab pohni!

„Majte sa!“

„Čaute!“

O týždeň sa hral zápas.

„Nastupuje Slizolin!“ hlásil Fred Jordan a vymenoval celý Slizolinský tím.

„Teraz je tu Chrabromil!“

Hneď na začiatku sa podarilo Chrabromilu dať dva góly a Slizolinu päť.

„Je 50:20 pre Slizolin a Chrabromil má loptu!

Jordanová útočí – to je moja sestra! Blíži sa ku tyčiam. Už je skoro tam, keď... Nieeeeeeeee... Malfoy to chytil. Prehadzovačku má Slizolin. Flint útočí. Dostáva sa blízko. Hádže prehadzovačku a... ááááno! Weasley to chytil. Posiela prehadzovačku Brawnovej. Tá však nechytá a prehadzovačku má opäť Slizolin! A Flint útočí znova. Tentokrát však Weasley nemá až také šťastie a Flint strieľa gól!“

Slizolin jasal.

„Do kelu!“ uľavil si Sirius, až sa vo vzduchu pretočil. Potom sa však až príliš dlho obzeral či ho niekto nevidel a...

„Áno?! Nieeeee! Je to tak“ Lestrange zbadal zlatú strelu! A čo Potter? Kde je náš POTTER?!“

Sirius sa spamätal. Ale Rab bol už oveľa bližšie k zlatej strele ako on. Už ho takmer dobehol, keď...

„A je to pravda! Potter prvýkrát prehral zápas! Lestrange chytil zlatú strelu! Slizolin vyhral 210:20!“

_________________________________________________________

Chcem poďakovať všetkým ktorý to čítajú (Ak to niekto číta.).

Chcem pripomenúť že 4. kapitolu som venovala všetkým Barborám (aj mne) a túto si venujem k mojim narodeninám, ktoré som mala včera 13.12.

Ďalšia kapitola sa bude volať Oblbnutia?, dozvieme sa v nej niečo o našich 4 dievčatách, ale bude to naozaj ppravda?

Ďakujem

PS.: posielajte sovky

[ » na začiatok « ]