Kapitola:
Pridaná: 9.12.2007, 15:00:36
Čítaná: 5125×
Hodnotenie: (počet hlasov: 29)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: James Potter, Shanon, Sirius Black, Lily Evansová, Lucius Malfoy
Stručný dej: Príbeh Paroháčovej sestry Shanon, ktorá sa rozhoduje, či ľúbi Luciusa Malfoya alebo Siriusa Blacka. Pre koho sa rozhodne?

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » „Ty hysterik!“ 2 » Sestra toho streleného 3 » Záver si si spravil sám 4 » Regulus a zmrzlina 5 » Výhoda 6 » Malý Slizolinčan 7 » Slaboch 8 » Stále ti klame... 9 » Žeby ďalší pokrytec? 10 » Zamilovaní 11 » V nevhodnú chvíľu 12 » Ja ju milujem! 13 » Totálne šibnutý Remus Lupin! 14 » Námesačníkov smútok, dievčenská žiarlivosť... 15 » Prekvapenie 16 » Všetko raz prebolí 17 » Bude mať Sirius nakoniec prázdno v trenírkach? 18 » Dá sa veriť rosničkám? 19 » Adam a Eva 20 » Nový domov 21 » Stačí, keď budeš moja... 22 » Nie je to sen? Ak áno, nedovoľ mi zobudiť sa! 23 » Raz rozprestrieme krídla, sľubujem! 24 » Mňa sa báť nemusíš... 25 » K ničomu nedošlo... 26 » Svetový pohár v metlobale a to viac podstatné... 27 » Pre Siriusa ako stvorená! 28 » Ivan Krum a Blackovci 29 » V ten večer nikto neoslavoval! 30 » Vždy ho priťahovalo to, čo mať nemohol 31 » Keby si to tak vedel! 32 » Nemôžem Siriusovi klamať! 33 » Sírius a muži jej života 34 » Deň s veľkým D 35 » Pobozkajte ženícha! 36 » Cudzí človek 37 » Iba s vami 38 » Tam, kde Slnko zapadá 39 » Sirius Alphard Black... 40 » Posledné zbohom 41 » Walburgine vyhrážky 42 » Nepôjde to zastaviť

„Upokojte sa, Shanon,“ šepol Dumbledore a držal ju pevne pritúlenú.

„Uhm,“ utrela si líce. „Vďaka!“ pozrela sa na neho. „Nič to nie je, len...“

„... sa vás to dotklo! Ja viem, ale nesmiete si to brať k srdcu.“

„Ja mám len strach, že sa to raz stane...“

Albus sa musel zdržať, aby jej nepovedal, že s tým musí počítať. Že je možné, že si Sirius uvedomí kam patrí a vráti sa domov. S čistokrvnými mal predsa skúsenosti. Aj Arthemisa nevedela, kam skutočne patrí. Keď bola s ním, bola milá a srdečná, ak v kruhu rodiny, všetko brala ľahostajne, arogantne hovorila a chladne pozorovala okolie. Tušil, že Shanon čaká to isté. Možno mal tomu vzťahu zabrániť už dávno a teraz ho to nemuselo trápiť. Sirius bol síce navonok slušný človek, v určitom smere aj zodpovedný, starostlivý, milujúci manžel a mohol Shanon poskytnúť veľa, ale Dumbledore dobre videl, na akých mokrých a klzkých dlaždiciach on stojí. Stačila malá narážka a jeho to vedelo skutočne poriadne vyviesť z miery. Vrtkavé správanie mohlo Shanon ublížiť a bol by radšej, keby pred rokmi ostala aj s Remusom. Na tu jednu noc v mesiaci by jej dal bezpečie, ale aspoň si bol istý tým, že Remus sa k nej bude správať vždy s úctou a všetko okolo nej bude opatrné. Ale so Siriusa sa v poslednom čase stal taký vorkoholik, že začal myslieť už iba na seba a keď bol sem-tam už aj so Shanon, bol prchký a podráždený. Všetci videli, aká je ním zbožňovaná, stále nosená na rukách a sladko bozkávaná, ale Albus zopár krát počul a videl ako sa k nej dokáže správať ak s niečím, čo by ona chcela, nesúhlasí. Na stretnutí Fénixovho rádu bola vždy hádka o to, či sa Shanon nejakej akcie zúčastní. Doslova zahanbene sa cítila, keď červená a nahnevaná odchádzala z miestnosti pre Rád späť do svojej izby, lebo ju tam manžel vyhnal, aby zbytočne nekazila náladu priateľom. Aj na Jamesovi bolo vidieť, že sa čoskoro nezdrží a v Remusových očiach doznieval len smútok zo toho, že vie ako sa zasa Shanon so Siriusom večer pohádajú, keď ostatní odídu. Napriek rôznym manželským potýčkam však vzťah fungoval až priveľmi dobre a Shanon s rezervami znášala jeho „vrtochy“, ale niekedy to v nej vrelo až priveľmi.

Teraz sa ani jeden z nich už nezmohol ani na jediné slovko a ona sa v jeho objatí znova žalostne rozplakala.

„Shanon?!“ započuli obaja vystrašený hlas z konca chodby. Dumbledore zodvihol hlavu. Sirius si pohotovo kľakol vedľa nej a hladkal ju po hlave. „Láska, čo sa stalo?“

Neodpovedala, len mu silno chytila ruku a druhou si utrela líce. Siriusovi na čele navrela žila a postavil sa. „Čo ste jej urobili?!“ zrúkol na Dumbledora a pustil Shanon.

„Upokojte sa, Sirius! Mali by sme sa porozprávať!“ potichu odvetil.

Sirius hlasno fučal, potom mu kývol a zohol sa k Shanon, aby ju zobral na ruky. „Za chvíľu som tu,“ otočil sa s ňou a vydal sa po chodbe do jej izby...

Shanon ležala na posteli a s opuchnutými očami sledovala dvere. Čakala. Nakoniec sa predsa len otvorili a vošiel Sirius. Bez slova si vedľa nej sadol a objal ju.

„Keby som ťa mohol pred ňou ochrániť!“ šepol po chvíli a pobozkal ju na čelo. „Aby ti neublížila tak ako mne...“

„Ona mi neubližuje,“ smrkla Shanon. „Je mi jedno ako mi nadáva, za koho ma považuje...“ letmo sa usmiala a pritúlila sa k nemu. „... len predstava, že o teba raz prídem ma bolí v srdci. Neznesiem, keď ťa ponižuje...“

„Ja neznesiem, keď nedrží jazyk za zubami a tára sprostosti! Neupustím ťa, Shanon. Nikdy! Veď vďaka tebe je môj život znesiteľný a svet čarovný!“

„Ľúbim ťa, Sirius!“ zdvihla hlavu a uprene mu pozerala do očí.

„No ale ja teba viac,“ usmial sa a dal jej pusu na pery. „A už neplač. Idem ťa pobaliť, Lily ti donesie oblečenie a zajtra sme všetci doma. Tešíš sa?“

„Na našu teplú posteľ, na jarné slnko, ktoré ma ráno pošteklí na nose a keď sa otočím uvidím teba, ako ti v spánku na perách hrá potmehúdsky úsmev a slnečné lúče ti rozžiaria čierne vlásky nešikovne padajúce do očí? To myslíš?“

„Zabudla si dodať, že vyzerám kráľovsky, keď spím!“ zasmial sa.

„Aha, pardon! A ja nie?“

„Ty priam božsky!“ žmurkol na ňu a ju naplnil príjemný pocit blaha, že bude zasa doma, so Siriusom a teraz aj s ich malým synčekom a budú konečne rodina. Nemohla sa dočkať, kedy si sadne do svojho obľúbeného kresla teraz už s malým Siriusom v náručí a prečíta mu svoju obľúbenú knižku. Už priam teraz videla ako to malé stvorenie rastie a jeho bosé nožičky behajú po zelenej tráve pred domov a jeho tmavé oči so záujmom sledujú tú krásnu farebnosť kvetov v záhone. Staršia ruka mu pomôže jeden malý púčik odtrhnúť a spolu cupitajú k jazierku. Ona sedí na brehu a chladí si chodidlá v príjemnej vode. Otec so synčekom dôjdu až k nej a maličký jej zastrčí do vlasov kvietok, nemotorne sa zatacká a kvacne na zadoček vedľa nej. Muž sa nakloní a pobozká ju na pery, pričom pohladká jej vypuklé bruško. Dieťatko si naň položí uško a počúva. Tak krásny sen, čoskoro mohol byť skutočný, no napriek tomu ju stále niečo ťažilo. Ako keby to, čo práve v tejto chvíli mala, sa malo v tej ďalšej rozpŕchnuť do vzduchu a nádejné predstavy sa zmenia na utrpenie, tŕne, ktoré v srdci každým dňom rastú viac a viac a ju bolí myslieť, dýchať, žiť. A najhoršie je, že čím ďalej a rýchlejšie od toho uteká, tým bližšie je k tomu. Nepôjde to zastaviť...

[ » na začiatok « ]