Kapitola:
Pridaná: 5.12.2007, 16:44:23
Čítaná: 2119×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Alice Snapeová

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Armáda Salazara Slizolina 2 » Otec! 3 » Trápenia 4 » Stíhač 5 » Víťazstvo a prehra?

Ahojte!

Tak som znocva tu! Z inou prezývkou ale s novou kapitolou. Dej je trochu o ničom. Pôvodne mala byť táto kapitola dlhšia, ale kedže by to bolo až príliš dlhé, rozhodla som sa ju rozdeliť.

Tak a hor sa do čítania.

______________________________________________________________

4. kapitola ... Stíhač

Alice sa prebudila. Hlava ju otrasne bolela.

„Kde to som?“ pýtala sa sama seba v duchu.

„V nebi?“

Donútila sa otvoriť oči. Prvé čo videla bola biela stena. Pozrela nižšie a všade boli biele postele. Preľakla sa. Je naozaj v nebi?

„Dobré ráno,“ povedal príjemný chlapčenský hlas.

Alice sa pozrela smerom k hlasu. Sedel tam chalan, asi tak 13-14 rokov. Mal krátke čierne vlasy a nádherné tmavomodré oči. Na perách mal jemný úsmev.

„Ako si sa vyspala?“ opýtal sa keď Alice nič nevravela.

„Ja... Kde to som?“

Chlapec sa zasmial. „Toto je Nemocničné krídlo.“

„Aha a prečo som tu?“

Znova sa usmial. „V žalároch si narazila do stĺpa...“

„To viem.“

„... a ja som ťa sem odniesol. Pomfreyka vraví že máš mierny otras mozgu.“ Chlapec sa na Alice stále usmieval. „A ešte, toto bolo pri tebe,“ povedal a podával jej niečo v čom spoznala list od mamy.

„Ďakujem.“

„Nemáš za čo. Inak ja som Rabastan Lestrange. Ale volaj ma Rab.“

„Ty si...“ nevedela si spomenúť Alice.

„Myslíš na to že som brat Narcissy? Áno som.“

„Áno na to som myslela, strašne sa na seba podobáte.“

„Áno hovoria nám to.“

Do nemocničného krídla vošla madam Pomfreyová.

„Už sa prebrala?“ opýtala sa a pozrela na Alice. „No konečne! Veď je už štvrtok!“

„Čo! To nemyslíte vážne. Ja som zmeškala dva dni učiva,“ povedala naštvane.

„To je vážne super!“ zajasala o chvíľu.

Rabastan sa pučil od smiechu.

Madam Pomfreyová sa tvárila urazene. Dala Alice na stolík nejaké nápoje, povedala: „Vypi to!“ a odišla.

Rabastan sa začal ukľudňovať.

„Budem už musieť ísť.“

„Fajn.“

„Tak sa maj!“

„Ahoj!“

Alice sa pozerala ako sa za Rabastanom zatvorili dvere. Potom sa rozhodla že poslúchne madam Pomfreyovú a vypila všetky elixíry. Hneď na to zaspala.

Alice sa zobudila niečo po obede. Posadila sa. Na nočnom stolíku ležal list od Alicinej mamy. Písala iba dúfa že sa nič nestalo, priložila aj tabuľku najlepšej čokolády z Medových Labiek.

Madam Pomfreyová pristúpila k Alice.

„Máte veľmi starostlivú mamu,“ povedala Pomfreyová ticho.

„Niekedy až príliš.“

Madam Pomfreyová odstránila prútikom staré fľašky od elixírov a kládla nové.

„Môžem sa vás opýtať dve otázky?“ opýtala sa Alice.

„Samozrejme že môžeš.“

„Po prvé by som rada vedela kedy sa budem môcť vrátiť do školy?“

„Pôvodne som ťa chcela pustiť zajtra ráno, ale rozhodla som sa že až poobede, aby si nemusela ísť na vyučovanie, keďže si nebola v škole dva dni a cez víkend budeš mať čas to dohnať.“

„Ďakujem.“

„A tá druhá otázka?“

„Ja... Rada by som vedela do akej fakulty ste chodili?“

„Prečo sa ma na to pýtaš?“

„Viete, je známe že Chrabromilčania Slizolinčanov neznášajú. Vy ste ku mne hrozne milá, takže nemôžete byť z Chrabromilu. A vlastne by som rada vedela prečo ste ku mne taká milá? Prečo ma nenávidíte tak ako ostatný?“

„Prečo by som ťa mala nenávidieť?“

„Lebo som Snapeova vnučka.“

„Viem že si Snapeova vnučka,“ pri tom mene sa otočila a niečo začala robiť pri vedľajšej posteli. „A viem aj čo urobil. Ale my nemôžeme za to čo spravili naši predkovia.“ Čím ďalej tým viac sa jej hrnuli slzy do očí. A tiež Alice počula ako vyslovila slovo „my“. „Nikto zo žiakov to nevie, že ja som bola v Slizoline.“

„Čože?!“

„Áno. Vedel to len učiteľský zbor a duchovia. Všetci majú zakázané o tom hovoriť na moju žiadosť. Chcem aby ma mali žiaci radi a nie aby ma odstrkovali za to že som zo Slizolinu a že som Grindewaldova dcéra.“

„Grindewald? Nieje to ten temný čarodejník?“

„Áno to je on.“

Vtedy sa z chodby ozvali hlasné kroky. O necelú chvíľku tam pridupotali Chris, Rick, Narcissa a Barbara.

Alice sa chcela Pomfreyovej ešte niečo opýtať, ale tá už bola vo svojej kancelárii.

„Ahojte!“ pozdravila všetkých naraz.

„Ahoj!“ odzdravili.

„Veľmi sme sa o teba báli,“ povedala Chris.

„Áno. Čo si to myslíš? Odpadnúť prvý deň v škole!“ sarkasticky povedala Narcissa.

Všetci sa začali smiať.

„Inak. Doniesli sme ti zopár sladkostí,“ povedal Rick a všetci tam vysypali asi 50 balíčkov fazuliek každej chuti, 30 čokoládových žabiek a iné dobroty.

„Vy ste vykradli všetky čarodejnícke obchody so sladkosťami?“ prekvapene sa opýtala Alice.

„Nie!“

Chvíľu tam len tak sedeli a Barbara sa chvela. „Ja... Alice prepáč. Ale my s Narcissou už budeme musieť ísť.“

„V pohode.“

„Tak sa maj!“

Počkali kým odišli a Alice povedala: „ Niečo mám taja?“

„Aj ja mám taký pocit,“ povedal Rick.

„Inak Alice. Teba zachránil Rabastan Lestrange?“

„Hej.“

„Wau!“

„Čo je na tom také wau?“

„Ty nevieš že je to jeden z najkrajších chalanov na škole? A ešte hrá aj v Slizolinskom metlobalovom družstve ako stíhač!“

„Aj ja som v Slizolinskom metlobalovom družstve,“ povedal Rick orazene.

„Naozaj?“ opýtala sa Alice.

„Áno, ako strážca.“

„Ty si hral už v prvom ročníku?“

„Áno. Spravili výnimku.“

„Počuj Alice, aj my už musíme ísť.“

„Fajn. Ahojte!“

„Čau.“

Znova tam vošla Pomfreyová. „Toto vypi!“ a vliala jej elixír do úst, na čo Alice tvrdo zaspala.

Na ďalší deň sa Alice zobudila až o 11.

O druhej ju Pomfreyová pustila.

Keď Alice prišla do klubovne, hneď ju privítala skupinka jej kamarátov.

Do Slizolinovej armády prišlo niekoľko nových členov: Barbara, Narcissa, Rab a jeho kamoš Alex.

„Super! Siedmy proti štyrom,“ zakričala Alice, keď už boli v chlapčenskej izbe.

„No neviem. S nimi je celý Chrabromil,“ povedal Rick pochybovačne.

„Áno! Ale stačí že nie sú v klubovni a je to v suchu! Totiž vždy chodí Potter, Weasleyový a Longbottomová osamote!“ natešene im vykladal Alex.

„Nevieš o nich nejako veľa?“

„Viem o nich všetko! Už od prvého ročníka.“

„Wau!“

„A to prečo?“

Alex sa postavil, otočil a pri odchode z Rickovej izby len povedal: „Takže. Mám niečo, čo by sa nám zišlo. Idem po to.“

„Všetci (okrem Narcissy) sa naraz spýtavo pozreli na Raba, ale na nevyslovenú otázku im odpovedala Narcissa.

„Neznáša Harryho Pottera. Aj jeho otec bol smrťožrút.“

„Bol?“

„Potter ho strčil do Azkabanu.“

Všetci pochopili.

Do izby vletel Alex s mierne červenými očami a v rukách mal akúsi látku.

„Myslel som že by sa to zišlo. Aj Záškodníci majú také.“

„Čo je to?“

„Neviditeľné plášte! Odkiaľ ich máš?“

„Zháňam ich. Väčšina je od ľudí, ktorí ich už nepotrebovali. Zatiaľ sú 4..., ale myslím že zatiaľ postačia.“

„Štyri? Veď to je super!“

„Takže, čo podnikneme?“ opýtal sa Alex a sadol si do kruhu na zemi.

„Mohli by sme ich strašiť, potkýnať na chodbách, trhať im tašky...“

Všetci sa začali smiať a každý si pri tom predstavil niečo iné. Napríklad ako sa zrazu Potter potkne o vzduch, ako neviditeľné nožničky ostrihajú Verity vlasy a ako Weasley príde o nos.

„Ja by som mal jeden nápad,“ povedal Rick. „Počul som že Záškodníci majú mapu Rokfortu aj s tajnými chodbami. Urobme si aj my takú! Veľmi by nám pomohla.“

„Nikdy neprídeme na všetky tajné chodby,“ povedala Barbara.

„Na čo by sme ju vyrábali, keď to u ž niekto urobil za nás,“ povedal Alex.

„Myslíš tým ukradnúť ju?!“

„To by sme nemuseli,“ povedal Rab.

„Máš plán?“

„Počúvajte! Možno to urobiť ďalšiu sobotu. Zajtra, tiež v sobotu ich pomocou plášťov budeme sledovať, aby sme dobre vedeli čo robia. O týždeň, Keď si už vyberieme čas podľa zajtrajška, sa jeden pod neviditeľným plášťom dostane do Chrabromilskej klubovne, kde bude sledovať Záškodníkov. Okamžite ako budú na odchode, dá ostatným znamenie, aké to si ešte dohodneme. Musíme však počkať kým nebudú sami. Vtedy ich omráčime, Použijeme kúzlo na zdvojenie mapy, pôvodnú im vrátime a padáme preč.“

„Skvelé! A vieš to kúzlo?“

„Niekde ho mám. Ale to teraz nieje dôležité. Keď že je nás sedem a máme štyri plášte, bude sa chodiť po dvojiciach a ja budem sám.“

„Prečo?!“

„Lebo a bodka.“

„Dobre.“

„A ďalej. Najviac by sa nám zišlo keby tých máp bolo viac. Ale to kúzlo zdvojenia, proste ak sa nezdvojuje od originálu, mapa nebude fungovať. Preto ten kto sa na to podujme si nesmie pomýliť mapy. Kto sa na to podujme?“

„Ja!“ povedala Alice.

„Fajn.“

„Toto všetko je super. Ale kde si Alice napríklad bude skúšať to kúzlo a my omračovanie? Akože vy asi s tým nemáte problém, ale ja, Narcissa a Chris sme prváčky!“

„Núdzová miestnosť!“ povedala Chris.

„Fajn, môže byť. Ale už je osem, takže radšej poďme,“ povedal Rab a všetci odišli.

Alice si ľahla a rozmýšľala nad všetkým čo chcú urobiť. Keď tak rozmýšľala spomenula si na to čo chcela urobiť na dejinách. Po chvíli rozmýšľania a plánovania sa rozhodla. Urobí to v pondelok! Na prvej hodine Dejín Mágie. S pocitom že sebe a ostatným aspoň trochu uľahčí život, zaspala.

Ráno sa zobudila na nejaký hluk. Vstala a pozrela sa na hodinky. Bolo päť hodín a štyri minúty. Potom sa pozrela von oknom, ešte svietil mesiac. Nakoniec sa pozrela na pôvod hluku. To všetko sa stalo v jednej chvíli a to čo videla ju hrozne prekvapilo. Chris sedela za stolom a niečo písala. Ten hluk spôsobil rozbitý kalamár.

„Chris čo robíš?“

„Ah Alice? Ja... nechcela som ťa zobudiť.“

„Neodpovedala si mi na otázku.“

„Ja... len.. vieš...“

Smola. Alice už prešla za Chris a videla čo robí. Otočila zošit do ktorého písala a pozrela sa na meno.

„Prečo mi píšeš poznámky Chris?“

„Aby si toho mala menej. Veď vieš dnes ich budeme sledovať.“

„Bože Chris to si fakt nemusela. Ja by som to urobila ľahšie.“ Zobrala prútik, položila svoj zošit na Chrisin, zamrmlala: „Kopitripitusis!“ a v jej zošite sa začali objavovať slová.

„Ako si to urobila?“ prekvapene sa opýtala Chris.

„Vlastné kúzlo,“ povedala Alice a zívla si.

„Vlastné čo?!“

„Kúzlo a daj mi ďalší zošit.“

Chris na ňu prekvapene pozerala, zatiaľ čo si Alice zobrala ďalší zošit a okopírovala ďalšie úlohy.

„A teraz poď spať,“ nečakala na odpoveď a zaspala.

Napriek tomu že bola Chris v noci hore asi hodinu, sa zobudila veľmi skoro, ako aj Alice.

Osprchovali sa, prezliekli, zobudili Narcissu a Barbaru a zišli dole kde ich čakali chalani.

„No konečne, už sme po vás chceli vyhlásiť pátranie!“

„Pokoj! Veď už sme tu!“

„A kde je Narcissa a Barbara?“

„Za chvíľu sú tu.“

Keď prišli, spolu išli do Veľkej Siene.

„Takže! Niečo sme už zistili,“ povedal Alex. „Vieme že Záškodníci prichádzajú na raňajky okolo deviatej, aby mala Verity dostatok spánku. Takže máme jednu hodinu.“

Sadli si za stôl a začali jesť. O pol deviatej sa pobrali preč. V jednej tmavej uličke si obliekli neviditeľné plášte. Boli rozdelený do dvojíc. Alice a Chris, Narcissa a Barbara, Alex a Rick a Rab bol sám. Šli, až sa dostali ku Chrabromilskej klubovni.

Tam sa uistili že ich nikto nesleduje a dali si dole plášte. Keď videli že sú tam všetci dali si ich naspäť a poukladali sa asi tak, že Alice a Chris boli naľavo a vedľa nich Barbara s Narcissou a napravo od obrazu bol Rab a vedľa neho Rick s Alexom.

Portrét sa otvoril. Vyšlo z neho dievča s nádhernými ryšavými vlasmi a odišlo smerom do soviarne.

Znova niekto vyšiel. Tentoraz to bol ich cieľ. Záškodníci! Osobne! Vychádzali z portrétu a mierili do Veľkej Siene.

Slizolinova armáda sa uistila že za Záškodníkmi nikto nejde a vybrala sa za nimi.

Záškodníci nerobili nič zvláštne. Verity hovorila Ginny o Stuartovi Krumovi s ktorým si píše a Ginny otrávene počúvala. Zatiaľ sa Neville so Siriusom rozprávali o metlobale a babách.

Došli do Veľkej Siene a Armáda Slizolina šla za nimi. Takmer nikto v Sieni nebol. Záškodníci si sadli a najedli sa. Kým dojedli tak sa Veľká Sieň naplnila. Veľa chlapcov pozeralo po Verity a veľa dievčat po Siriusovi.

Keď Záškodníci odchádzali, okolo Siriusa prešlo dievča, ktoré sa na neho usmialo a on ju chytil za zadok. Chris sa pod plášťom takmer povracala.

Záškodníci mali zrejme sobotu ako oddychový deň, pretože si v pohode šli až došli do Chrabromilskej klubovne, kde za nimi šla aj Slizolinova armáda.

V klubovni robili samé somariny a presne o tretej (Rab to všetko zapisoval) sa vybrali von. V polovici nejakej tmavej chodby sa poobzerali a vybrali dva neviditeľné plášte a Záškodnícku mapu. Poklopali na ňu a povedali: „Slávnostne prisahám, že za lubom nič dobré nemám!“ To bol pre Slizolinovu armádu povel, okamžite zaliezli za steny a vyzliekli si plášte a už spolu sa vybrali po chodbe. Záškodníci boli spomalení a tak sa nestihli skryť.

„Koho to tu máme!“ posmešne povedal Sirius. „Aká malá skupinka. Snapeová, Pettigrewová, Malfoy, Lestrange a Lestrangeová, Rokwoodová a Nott! Malá banda smrťožrútov!“

Sirius vedel že nemajú šancu, preto chcel získať čas.

Chris už chcela niečo povedať, ale Alice ju zadržala. „Rick, všimol si si tie štyri postavy čo pred nami stoja?“

Rick sa na ňu prekvapene pozrel.

„Vyzerajú úplne ako z hnoja. Ó bože. A tie tváre a celkový výzor. To nemohol robiť nikto iní ako ten pomätený Percy Weasley!“

Neville červenel od hnevu. Sirius mal čo robiť aby ho udržal. Keď sa otočil, už tam neboli. „Poďme! Rýchlo! Ide sem Filch!“ Poháňal ich do tajnej chodby.

Armáda si okamžite dala plášte a čakali. Naozaj sa o chvíľu ozvali kroky.

„Tie hrozné decká! Zase sa tu ponevierali! Do kelu i s nimi!“

Filch sa po všetkých nadávkach ktoré našiel odplachtil preč.

Rab si dal dole plášť. „Počúvajte!“ hovoril ostatným, keď si aj oni dali dolu plášte. „Nemá zmysel aby sme tu boli všetci. Za nimi ísť nemôžeme, majú mapu, ľahko by zistili že ich sledujeme. A keď sa budú vracať, nesmieme tu byť.“

„A ako prídeme na to kedy sa vrátia?“

„Buď ich počkáme na rôznych miestach a pomocou nejakého znamenia jeden ohlási druhým kde a kedy sa objavili, alebo si povieme že ich napadneme ešte predtým ako sem vstúpia a teraz sa vrátime do klubovne.“

„Ak ich budeme ďalej sledovať, to znamená že ich počkáme, riskujeme naše životy. Lebo keď odtiaľ výdu, ak vôbec výdu odtiaľ, budú si dávať pozor aby ich niekto nechytil a ak si všimnú na mape že Rab stojí pred Chrabromilskou klubovňou, Narcissa pred Veľkou Sieňou atď?“ povedal Rick.

„Rick má pravdu. Ďalej to nemá zmysel.“

„Fajn. Tak poďme do klubovne.“

Všetci šli do klubovne sčasti sklamaní. Až do večera neurobili vôbec nič.

Na ďalší deň sa to opakovalo. Iba Rab doniesol Alice to kúzlo na zdvojenie.

Alice šla do Núdzovej miestnosti a keďže sa jej to úspešne podarilo na piaty pokus, vrátila sa do klubovne.

______________________________________________________________

Takže ďalšia kapitola sa bude volať Víťazstvo a prehra?je to vlastne tá druhá časť tejto kapitoly ktorá sa pôvodne mala volať Víťazstvá, ale rozhodla som sa že ju rozdelím. Papa

PS: túto poviedku si venujem k meninám ktoré som mala včera

[ » na začiatok « ]