Kapitola:
Pridaná: 2.12.2007, 18:05:10
Čítaná: 3941×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Evelyn
Stručný dej: Evelyn sa práve začali prázdniny, ktoré má stráviť u babky. Avšak nik z jej okolia nevie, že Evelyn má jednú čarovnú schopnosť. Ak ste zvedaví, čo ju v jej živote čaká kam ju mágia zaveje, a či to náhodou nebude Rokfort, čítajte ďalej.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Začiatok pázdnin 2 » Začiatok nového života 3 » Úder pod pás

1. september už klopal na dvere, prázdniny väčšine detí ubehlo neuveriteľne rýchlo, Evelyn sa to zdalo ako celú večnosť. Nič ju nebavilo ako predtým. Neustále myslela na ten „druhý“ svet. Celým srdcom túžila po mágii, nie len po malých kúzlach, čo sa zatiaľ naučila. Jedinou útechou bola čarodejnícka literatúra, tá ale nespĺňala jej túžbu po poznaní. Autobiografia Lockharta sa nedala čítať, pretože aspoň polovica príbehov bola určite vymyslená. Žiadny človek by nestihol za pár dní zrobiť všetko, čo on popísal. To by musel mať aspoň 20 rokov.

Dni do úplného začatia nového života si odškrtávala vo vlastnoručne vyrobenom kalendári. Keď zaškrtla políčko 31. august, pocítila výčitky. Prešli 2 týždne od škaredej hádky so Sunny a vyzeralo to na koniec priateľstva. Sunny jej vyčítala, že odkedy povedala o tom prestupe na internátnu školu, správa sa úplne divne. Evelyn s ňou v duchu súhlasila, ale nemohla jej prezradiť dôvod. Myslela by si, že sa úplne zbláznila. Možno by aj časom uverila, lenže vnútorný hlas jej našepkával, aby o tom povedala čo najmenej ľuďom. Keby, ich priateľstvo by nevydržalo dlho. Stretávanie sa cez prázdniny prípadne víkendy (netušila, ako často bude chodiť domov), nie je dostatočné. Časom by sa od seba odlúčili. Lepšie teraz ako o 2 roky. Najväčšou oporou jej bola mačka Jenha. Možno preto, že nerozprávala. Rodičia sa stále vypytovali, či nechce zmeniť rozhodnutie.

Na druhý deň vstala o siedmej. Londýn bol zhruba 2 a pol hodiny cesty. Na stanici prišli prvé problémy. Nevedela nájsť nástupište 9 a ¾. Sprievodca ich iba odbil slovami, či sa všetci dohodli robiť si z neho prvý apríl, keď sa ho pýtajú stále na to neexistujúce nástupište. A Ester a Nathana schladil otázkou, prečo to robia aj oni. Vraj chápe tie deti, ale keď sa zapoja aj dospelí, hotová sodoma- gomora. Ale v tom sa stalo niečo nezvyčajné. Evelyn totiž nevenovala pozornosť hundraniu sprievodcu, ale nástupišťu 9 a 10. Bola ta skupinka ľudí s podobným nákladom ako Evelyn. Dvaja chalani sa opreli o stenu a z ničoho- nič zmizli. Evelyn k nim okamžite pribehla a spýtala sa čiernovlasej dievčiny: „Ty vieš, kde je nástupište 9 a ¾?“ Dievča prikývlo a vysvetlilo jej cestu. Rýchlo sa rozlúčila s rodičmi, sľúbila im, že im bude pravidelne volať. Zostávalo iba 7 minút do odchodu vlaku, preto sa rýchlo rozbehla oproti tehlovej stene a ocitla sa na druhej strane. Otvorila oči a pohľad jej padol na krásny purpurovočervený expres. Všade vládol zmätok.. Deti sa lúčili s rodičmi a privítavali so starými spolužiakmi. Nastúpila do vlaku a sadla si do prázdneho kupé. Párkrát niekto otvoril dvere a nakukol dnu, Evelyn sa už tešila, že bude mať spoločnosť, no nik si neprisadol. Expres sa dal do pohybu a Evelyn sa začala cítiť opustene.

Znova sa otvorili dvere a dievča s hustými strapatými vlasmi hnedej farby sa spýtalo: „ Ahoj. Nevidela si Harryho Pottera a Rona Weasleyho?“

„Prepáč, ale ja ich nepoznám. Neviem kto sú.“

„Ty asi nie si dlho medzi čarodejníkmi. Ináč, ja som Hermiona Grengerová.“

„Máš pravdu. Ja som Evelyn Smithová,“ predstavila sa a podali si ruky.

„Ja ich idem hľadať. Tak zatiaľ čau!“ rýchlo odišla z kupé a Evelyn znova ostala sama. Začala sa maznať s mačkou. Po chvíli ju to omrzelo, vytiahla si čierny prútik a skúšala jednoduché zaklínadlá. Po pol hodina sa prudko otvorili dvere a dnu vbehlo červenovlasé dievča so slzami na krajíčku. „Môžem si k tebe prisadnúť? Som Ginny Weasleyová.“

„Jasné, že môžeš. Ja som len rada,“ odvetila Evelyn s úprimným nadšením a odložila prútik. „Volám sa Evelyn Smithová.A čo sa ti stalo?“

„Ja....to moji bratia Fred a George. Mamka im prikázala, aby na mňa dávali pozor. Keď sa chceli porozprávať s ich kamošom Leem Jordanom o niečom tajnom a ja som nechcela odísť, tak Fred povedal, že ma premenia na žabu a George vytiahol prútik a začal si niečo hundrať popod nos.“

„Neboj, oni si určite robili len srandu,“ upokojovala ju Evelyn a pustili sa do rozhovoru.. Konečne mala pocit, že sa jej život uberal správnym smerom.

Po dlhej dobe, ktorá dvom trkotajúcim dievčatám ubehla ako voda, sa dvere kupé otvorili znova, dnu vošla Hermiona a sadla si na prázdne miesto. Spustila smerom k Ginny: „Prehľadala som celý vlak okrem chalanských záchodov, ale nenašla som ich. Dúfam, že sa im nič nestalo.“

„Možno ťa len chcú napáliť,“ povedala Ginny a mierne sa začervenala.

„Ináč, kto vlastné sú ten Ron a Henry?“ nedalo sa nespýtať Evelyn.

„Ron je Ginnyn brat a Harry...on je kamarát. No o ňom budeš počuť ešte veľakrát. Ale never všetkému.“

Znova sa pustili do debaty a bolo im čoraz veselšie a veselšie. Lenže po chvíli prešli na tému, ktorá pokazila Evelyn zábavu – zaraďovanie do fakúlt.

„Na Rokforte sú 4 možnosti, kde ťa môže triediaci klobúk zaradiť. Sú to Chrabromil, Slizolin, Bystrohlav a Bifľomor. Ja chodím do Chrabromilu. Bystrohlav a Bifľomor sú tiež dobré, ale dávaj si pozor na žiakov Slizolinu. Doňho patria tí najhorší a najpokryteckejší ľudia. Už oddávna je veľká konkurencia medzi Chrabromilom a Slizolinom,“ vysvetľovala Hermiona a nevedomky vsunula Evelyn chrobáka do hlavy. Začala uvažovať, kde by ten klobúk mohol zaradiť ju. Bola prekvapená aj tým, že žiakov roztrieďuje klobúk. Slizolin zavrhla ako prvý, Chrabromil asi tiež nie, keďže sa necítili odvážne ani chrabro. Ostávali iba Bystrohlav a Bifľomor.

Rozprávali sa ďalej a Evelyn mala čoraz silnejšie tušenie, že bude mať problémy zapadnúť do nového prostredia. Ale Hermiona ju upokojovala, že ona bola minulý rok v rovnakej situácii. Práve keď sa napchávali fazuľkami každej chuti, ktoré si kúpili od panej s vozíkom, vošli dnu dvaja navlas rovnakí chalani so žiarivými vlasmi ako Ginny. Vrhli sa sestru, že ju všade hľadajú Hermione povedali, že tiež nenašli Rona ani Harryho. Prisadli si a kupé sa zrazu celé otriasalo smiechom. Fred a George boli naozaj zábavní. Lenže sa už blížili k Rokfortu, tak ich vyhnali, aby sa mohli prezliecť. V habite sa cítila Evelyn neuveriteľne dobre. Snažila sa na to nemyslieť. Po vystúpení z vlaku sa Hermiona odpojila, šla hľadať Rona a Harryho.

Ginny a Evelyn sa zamiešali do davu prvákov, ktorý viedol obrovský človek. „Volá sa Hagrid a je veľmi milý. Nemusíš sa ho báť,“ pošepla jej Ginny.

„Ja sa nebojím.“

Po Hagridovom rozkaze nasadli do člnov po štyroch. Pridal sa k nim chlapec menom Colin Creevey a ešte jedno čiernovlasé dievča. Tá sa ale nepredstavila a vyzerala veľmi namyslene. Vyrazili a Evelyn nemohla uveriť svojim očiam. S úžasom sa pozerala na obrysy hradu, na množstvo vežičiek, svetiel,... Ani nevedela ako, a zrazu stála v miestnosti bez stropu. Celá sieň upierala pohľady na prichádzajúcich prvákov. Starý, špinavý klobúk, umiestnený na trojnohom stolčeku, začal spievať. Evelyn nevnímala text piesne, zaujalo ju niečo iné. DUCHOVIA! Medzi žiakmi sedeli ozajstní, priesvitní duchovia. A ona neverila na duchov! Keď konečne odtrhla pohľad od jedného, čo sa škrabkal na nose, uvedomila si, že v miestnosti je teplo, aj keď nemá strop. Už sa jej to nezdalo ani výnimočne zvláštne, ale aj tak sa spýtala Ginny.

„Strop je iba začarovaný. Ukazuje oblohu, no je tam, ako mi už mnohokrát opakovala Hermiona,“ odvetila Ginny.

Klobúk stíchol a pohľady sa upreli na prísne vyzerajúcu profesorku. Tá oznámila, že si stačí iba nasadiť klobúk na hlavu a hneď prečítala prvé meno: „Colin Creevey!“ Okamžite ho zaradil do Chrabromilu. Rady prvákov sa postupne stenšovali a Evelyn začali behať po hlave čoraz temnejšie myšlienky. Čo ak nikde nepatrí? Veď ona o mágii nič nevie. Ale dala si záväzok, že bude taká dobrá čarodejnica, ako to len bude možné. Bude na sebe tvrdo pracovať. Bude najlepšia v každom predmete. Bude...

„Evelyn Smithová!“ pretrhol myšlienkový pochod nahnevaný hlas. Ginny ju štuchla a povedala, že profesorka ju volá už po tretíkrát a popriala jej veľa štastia.. Evelyn si rýchlo sadla na stoličku a na hlavu sa jej zošuchol ten obrovský, zaplátaný klobúk. Nič nevidela, iba počula hlas: „Hmm... si bystrá. Ale čo to?Aká veľká túžba po uznaní a sláve. Bojko tiež nie si...“ Chvíľu si ešte niečo nezrozumiteľne hundral, potom zhíkol a zakričal: „Slizolin!“

* * * * * *

Ak vás aspoň trochu zaujala moja poviedka a chceli by ste pokračovanie, tak mi napíšte sowku.

[ » na začiatok « ]