Poviedka:
Pridaná: 1.12.2007, 15:55:50
Čítaná: 5650×
Hodnotenie: (počet hlasov: 32)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Severus Snape, Harry Potter
Stručný dej: Slash, avšak, bola tam snaha o vtipnosť, čiže, je to skôr paródia... :D

Literárna forma: próza
Žáner: paródia, slash

žáner: Slash, avšak, bola tam snaha o vtipnosť, čiže, je to skôr paródia... :D

postavy: Severus Snape/Harry Potter

PS: Viem, že to nie je to, čo chcela testralka, ale neboj, napíšem aj tamto :) Prajem zábavne čítanie a prosím, posielajte sovky a hodnoťte. Ďakujem! N.

_____________________________________________________________

Tie nádherné oči. Oči, farbou a krásou pripomínajúc smaragd, ktoré mu nedávali spávať. Pohľad, ktorý ho prepaľoval, a ktorý mu ukradol srdce; to, o čom pochyboval, že niekedy mal. Tie dva smaragdy, ukryté za rámom nemožných okuliarí, ktoré z netopiera dokázali urobiť jeleňa v období ruje.

Tá čarovná jazva. Jazva, pripomínajúca mu všetku bolesť, ktorou prešiel. Jeho výnimočnosť, ktorá ho tak priťahovala. Jeho odvaha vzoprieť sa osudu. Tomu, čomu sa on sám nikdy vzoprieť nedokázal.

Ten chlapec, ktorý prežil. Harry Potter.

Ten chlapec, ktorý naučil Severusa Snapea cítiť.

,,Si prepracovaný Severus.“ Zavrčal sám sebe a ďalšie myšlienky, či skôr ódy na Potterovie chlapča, potláčal alkoholom. ,,A vraj láska lieči rany,“ škriekal, bozkávajúc sa s fľašou absinthu, ,,nie Severus, ty zatrpknutý hlupák, ty nie si prepracovaný, ty si zamilovaný.“

* * *

,,Potter, ste si istý, že ste si dnes ráno v tej hŕbe autogramov nezabudli mozog?“ Arogantný pohľad toho chlapca ho doslova povzbudzoval k ďalšiemu provokovaniu. Zmyslom života toho večne zachmúreného profesora bolo len naťahovanie, hranie na nervy Harryho Pottera.

,,Áno, pán profesor Snape.“ Odsekol nenávistne nižší chlapec, útlou postavou pripomínajúc skôr dievča.

,,A ste si istý, že ste tam ten mozog naozaj nechali? Viete, nečudoval by som sa, keby ste do daru žiaden nedostali.“ Pokračoval znova, približujúc sa k jeho očiam. Urobil by čokoľvek, len aby bol ten oheň v chlapcových očiach večný. Tak veľmi mu pripomínal Lilly.

,,Nebojte sa pán profesor, ja mozog mám.“

,,Tak prečo ho nepoužívate? Pridali ste do toho elixíru masť z konieho chvosta?“

,,Nie pán profesor.“ Odvrkol.

,,A prečo Potter? Pretože nemáte mozog?!“

,,Nie. Myslel som, že postačí, pokiaľ pridám váš vlas.“ Už aj tak dosť bledý profesor zbledol ešte viac od zlosti. Zaškrípal zubami a jeho chrbát venoval chlapcovi odpoveď.

,,Po škole v mojom kabinete.“

Chcel naňho kričať. Chcel mu vynadať. Chcel ho zabiť. Nemohol. Ten Potterov úškrn ho zastavil. Bol tak... príťažlivý.

* * *

,,Viete Potter,“ zavrčala postava celá v čiernom, ,,aurorom sa nestanete len vďaka peknej tvári, trápnemu humoru a dobrému zadku. Treba na to aj zručnosť v miešaní elixírov.“

,,Zadku?“ Zašepkal nechápavo Potter.

,,Myslel som...“

,,Nemyslite pán profesor, bude to bolieť.“

,,Pozrite sa Potty.“ Profesor okolo neho kráčal, pripomínal supa krúžiaceho nad myšou.

,,Potter, pane.“

,,Potter, nemôžete si toľko toho dovoľovať voči mne, hoci vám fúka na zadok Dumbledore aj celý Fénixov rád.“

,,Mám vám naňho fúkať ja?“

Posmešný tón sa mu zarýval do hlavy. Tá veta sa ešte dlho odrážala od stien profesorovho kabinetu.

,,Takéto reči si vyprosím Potter.“

,,Prepáčte pane, nechal som sa uniesť.“

,,Jedno nechápem. Vaši rodičia sa zobrali z rozumu a narodil sa im takýto hlupák. Aspoň mi je jasné, po kom ste to zdedili.“

,,Vaša matka musela byť poriadne zúfalá, keď si vás nechala.“

Tie slová tak nenormálne boleli. Cítil, ako mu krváca srdce. Pocítil niečo vlhké na líci.

,,Zmiznite mi z očí, Potter! Zajtra sa stretneme znova! Vypadnite! Nechcem vás vidieť.“

* * *

,,Viete, čo je toto, Potty?“

,,Vyzerá to na erotický masážny olej.“ Odvetil chlapec pobavene, škúliac na nápis na zelenej fľaštičke.

Tá bledá, strnulá, vždy kamenná tvár nadobudla ružovkastú farbu.

,,Nemyslel som toto.“ Vravel rýchlo, hľadajúc inú fľaštičku.

,,Nebojte sa za to, že ste zvrhlý, pán profesor.“

Severus naďalej hľadel do zásuvky, nevnímajúc, že chrabromilčan sa k nemu približuje.

,,Prečo?“

,,Pretože aj tak nie ste najzvrhlejší v tejto miestnosti.“

Bledá ruka mu pootočila bradou, pohľad čiernych očí sa roztápal pri pohľade do tých smaragdových. Snape sa ani nespamätal a moment, o ktorom celé tie dni sníval, sa stal skutočnosťou. Pocítil jemné pery na tých svojich.

Potter pocítil akési šteklenie, také zvláštne, akoby mu motýle obžierali vnútornosti. Bolo presne tak, ako o bozkávaní a šteklení v bruchu čítal v Hermioninom časopise. Až na to, že ho nešteklilo brucho...

* * *

,,Dobrý večer, Rosmerta. Smiem sa opýtať, či už prišiel niekto z tých idiotov, s ktorými sedávam pri stole?” Vysoká, vyžlovitá mužská postava sa oprela o stenu, nervózne vyklopkávajúc nohou.

,,Nie, pane, vy ste prvý.“

Zadumane hľadel pred seba, až dokiaľ sa dvere Troch Metiel znova neotvorili a dovnútra nevošiel mladík, ktorému cez sneh pokrývajúce okuliare nebolo vidieť oči. Chrabromilčan sa držal za hlavu a jeho príťažlivý úškrn špatila bolestná grimasa.

,,Potter, stalo sa vám niečo?“ Pribehol Snape, zoškrabujúc z neho sneh a nemiestne sa ho dotýkajúc.

,,Išiel som po ulici a z ničoho nič ma zasiahla fľaša rovno do hlavy.”

”A čo v nej bolo?”

”Nič.”

”A vo fľaši?“

,,Už zas ste vtipný pán profesor.“

,,Poďte so mnou Potter, vyliečim vám tie rany.“

Tak predsa len láska lieči rany...

* * *

,,Dnes vás pustím o štvrť hodiny skôr. Odchádzajte z učebne prosím potichu, nech nezobudíte nikoho vo vedľajších učebniach. Potter, vy ostanete."

Vysoká, šľachovitá postava si sadla na lavicu oproti okuliarnatému chlapcovi.

,,Viete prečo so mnou budete šťastný, Potter?“

,,Nie.“ Povedal potichu, obdivujúc hebkosť čierneho hodvábu.

,,Pretože sa nám šťastie bude báť otočiť chrbtom.“

Ticho prerušil výbuch smiechu.

,,A viete čo Potter?“

,,No?“

,,Na to, aby ste sa stali aurorom, potrebujete peknú tvár, trápny humor, dobrý zadok a vzťah s profesorom elixírov.“ Hlesol, pri pohľade do tých očí. Očí, ktoré jediné na svete miloval.

[ » na začiatok « ]