Poviedka:
Pridaná: 23.10.2007, 21:42:04
Čítaná: 5376×
Hodnotenie: (počet hlasov: 23)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Sirius Black, Severus Snape
Stručný dej: Moja slashová prvotina, prosím, prežite to...

Literárna forma: próza
Žáner: slash

Venovanie: Toto bolo venované Sellene, je A aj bude. Amber <3

Upozornenie: Vzťah muž/muž(SIRIUS BLACK/SEVERUS SNAPE)

Vysvetlivka:

Nazdar čarodejnícka kumunita! Nezdá sa mi, že by som tu niekde videla slash, tak sem pre istotu dám aj vysvetlenie :)

Slash (alebo aj slash fiction) je žáner fanfiction, ktorý opisuje homosexuálne vzťahy medzi postavami rovnakého pohlavia

Moja slashová prvotina, prosím, prežite to... :D ak by ste si našli čas a poslali mi sovku, to by len stroskotanca ako ja potešilo... vždy to poteší, keď umelec vie, či umelcom naozaj je. Kto by chcel vedieť, kde podobný slash nájde (napr. Harry/Draco, nech mi napíše sovku)...

ĎAKUJEM:)

Slová patria piesni: Within Temptation: Unforgiven, odporúčam zapnúť si počas čítania.

- - -

Pohľad nezvyčajne prázdnych očí, ochudobnených o cit, bol pevne prikovaný k nevkusnému náhrobku. Drsné črty zakrýval závoj čiernych vlasov, spoza ktorých vykúkal len nos, pripomínajúci havraní zobák. Vysoká, vychrtnutá mužská postava sa oddane skláňala nad masou kameňa, vzdávajúc tak svoj posledný hold.

,,Sirius...“

Rovná plocha kameňa mu duto vracala láskyplné slová späť...

,,Severus...“

,,Opäť si porušil náš sľub.“

Kamenná tabuľa však nateraz mlčala. Šum ohýbajúcich sa stebiel letnej trávy sa snažil prehlušiť tichý mužský vzlyk. Neúspešne, slzy dopadajúce na zem utíšili všetky chabé protesty.

,,Ufňukanec...tak veľmi by som ťa chcel objať.“

Rozvášnené výhonky trávy jemne olízali trasúcu sa ruku.

,,A kto ti to zakázal urobiť Tichošľap?“

Kostnaté ruky, farbou pripomínajúce najskôr odtieň steny, trhane objali kameň.

Teplý jazyk sa zaryl do škáry medzi vyrytými písmenami.

Bol to tak príliš chladný hrob, aby dal lásku. Píliš neživý, aby dokázal dýchať. Príliš mĺkvy, aby Severus mal dôvod žiť...

Couldn’t save you from the start

Love you so it hurts my soul

Can you forgive me for trying again?

Your silence makes me hold my breath

All the time has passed you by

Miniatúrna ruka sa s nevšednou ladnosťou vystrela dopredu. Do zovretia pätice dlhých prstov sa nachvíľu zakliesnila rúčka, neúspešné sa snažiaca napodobniť šľachtické zvyky.

,,Sirius Black.“

Tmavomodré oči s náznakom pohŕdavosti sa zaryli do čierneho páru, ktorý márne kopíroval ten pohľad.

,,Severus Snape.“

Odpovedal trasľavým hlasom, vyťahujúc ruku z rozpaľujúceho zovretia, na ktoré nebol zvyknutý. Jeho večne chladnú ruku otupilo teplo. Teplo; teplo, ktoré ho nútilo cítiť. Zbavilo ho chladnosti a ktoré mu neustálo chýbalo. Jeho teplo. To teplo, na ktoré nikdy nezabudol.

For so long, I’ve tried to shield you from the world

You couldn’t face the freedom on your own

Here I am

Left in silence

,,Čo sa ti stalo Sirius?“

Prst, snažiaci sa ubrať z opovážlivosti, skúmal zákutia cudzej hrude. Ukazovákom opísal jeho svaly, každú jeho šľachu. Konal jemnučké pohyby, také, aby nespôsobili zbytočnú bolesť. Akoby hladil najcennejšiu vec, ktorú kedy mal.

,,Matka ma zmlátila. Len pre moje názory, pre to, čo som povedal a za čím si stojím. Nenávidím Vianoce, nenávidím domov, nenávidím svoju rodinu.“

Čiernovlasý chlapec nesústredene prikývol prejavujúc márnu snahu odtrhnúť oči od jeho kľúčnych kostí.

,,Nechceš na tie rany niečo?“ Predstieral nezáujem, načahujúc dlaň k čerstvej rane na tvári.

,,Sev, na bolesť si človek predsa zvykne, no nie?!“

Slizolinské chlapča stiahlo túžobnú dlaň späť. Chlpy na tele sa mu zježili, tá prezývka ho nevedome prinútila ku chveniu sa.

,,Dúfam, že tie rany nevyzerajú tak odpudzujúco, tváriš sa vykoľajene... Lepšie mať jazvy na tele, ako na duši. Veď máš rád krv, preto si tu ty.“

,Mám rád teba.’ Prižmúril oči pokúšajúc sa prestať myslieť na tie slová. Tri slová, ktoré by ho o všetko obrali.

,,Nie, nie.“ Potláčal spontánnu odpoveď a tmavé oči sa znova zahľadeli na obnaženú hruď.

,,Ako vyzerá tá rana na krku?“

Severus sa nahol k neobvykle krásnej mužskej tvári. Krátke čierne vlasy pošteklili chrabromilčana na krku. Krivý nos omámil závan provokatívnej mužskej voňavky. Opantávalo ho nutkanie cítiť ho silnejšie. Len sa priblížiť...

,,V poriadku.“ Preglgol.

,,Myslíš, že sa to zahojí? Nerád by som totiž prišiel o svoju karosériu.“

Sledoval, ako sa jeho pery pohybujú. Ako vyslovujú do vzduchu slová, ktoré nedávajú zmysel. Chcel ich utíšiť, pretože to, čo z nich chcel už dlho počuť, neprichádzalo. Chcel im ukázať, čo chce počuť.

,,Sev, vieš že je nad nami imel...?“

Bez náznaku protestov sa ich nosy o seba obtreli. Dotkol sa jeho pier a jemne mu vtlačil jazyk do úst. Zrazu ho pohltil nával šťastia.

You gave up the fight

You left me behind

All that stands forgiven

You’ll always be mine

I know deep inside

All that stands forgiven

Svetlý, trošku krivý prútik mieril medzi oči pripomínajúce uhoľ.

,,Usmrkanec, povedz mi len jedno. Prečo do pekla existuješ? Prečo mi ničíš život? Prečo si sa tej tvojej všivavej matke narodil?“

Arogancia a hrdosť doslova sálala spoza očí, ukrytých za sklíčkami okuliarov. ,,Sirius, nepovieš tejto kope hnusu niečo duchaplné aj ty?“

,,Nemám náladu, James.“ Zašepkal nervózne, skláňajúc hlavu k zemi.

,,Odkedy nemávaš náladu na uťahovanie si z idiotov Tichošľap?“

,,Daj mu pokoj Paroháč. Radšej sa venuj Evansovej.“

,,Sirius? Je ti niečo? Zbláznil si sa? Oteplel? Alebo si nebodaj precitlivel?“

Aristokrat sa zaškeril, potláčajúc tak prichádzajúcu bolesť, ktorá sa stupňovala.

,,Ak to tak veľmi chceš James.“

Smutný, psí pohľad zavadil o trasúceho sa slizolinčana. Vzdychol si a slovami si začal trhať dušu.

,,Ľutujem Snape, že som sa s tebou stretol. Že si sa o mňa niekedy obtrel. Že si mi venoval čo i len pohľad. Že si ma p...“

Slza, opisujúca zvláštne črty slizolinčanovej tváre, ho donútila prestať. Alebo to bola vlastná bolesť, ktorú každé bodavé slovo zdokonaľovalo?

,,Šťastný Potter?“ Zašepkal, skrývajúc túžbu plačúceho objať. Túžbu ospravedlniť sa. Túžbu pohladiť.

,,Dokonale Sirius. Rozplakal si ho. Nerev Usmrkanec. Zviaž mu ruky Sirius, chcem mu pričarovať chvost.“

Watched the clouds drifting away

Still the sun can’t warm my face

I know it was destined to go wrong

You were looking for the great escape

To chase your demons away

,,Severus...“

Nahnevaná tvár sa mu otočila chrbtom. Pocítil, ako si ho Siriusove ruky nasilu pritiahli k sebe. Pohltilo ho teplo. Jeho krk ovieval teplý dych. Cítil jeho pery, ktoré sa pri slovách obtierali o jeho ucho.

,,Vieš Snape... to, že ťa navonok nenávidím, ešte neznamená, že ťa v hĺbke svojho srdca nemôžem milovať...“

For so long, I’ve tried to shield you from the world

You couldn’t face the freedom on your own

Here I am

Left in silence

,,James, ako sa zbaviť niečoho, o čom vieš, že nikdy mať nemôžeš?“

Začudovaný pohľad, strácajúci svoju dávku vážnosti nadvihnutím obočia, mu opätoval ironickú odpoveď.

,,Vieš Sirius, nepoznám dievča, ktoré by si nemohol mať...Ale povedal by som, že je len jedna cesta.“

,,Aká?“ Spýtal sa, s obavami pozorujúc pukotanie dreva v krbe.

,,Zbaviť sa toho.“

You gave up the fight

You left me behind

All that stands forgiven

You’ll always be mine

I know deep inside

All that stands forgiven

,,Sľúbiš mi niečo, prosím?“ Žeravé pery sa od seba odlepili a ruka, neustále smerujúca nižšie a nižšie, svoj pohyb spomalila.

,,Čokoľvek Servie...“ Zašepkal, kĺzajúc svoj jazyk po jeho krku.

,,Nikdy ma neopustíš?“

,,Nikdy...“ Hlesol, perami skúmajúc jeho kľúčne kosti.

,,Zostaneš so mnou navždy?“

,,Zostanem...“ Tichošľapove prsty mu provokatívne prešli po stavcoch.

,,Aj keby ťa James odpísal?“

,,Pravdaže.“ Odpovedal ticho, nevnímajúc, že klame a hladil jeho ruku.

,,Aj keby som bol... zlý?“

,,Án...počkať, ako zlý?“

,,Veľmi zlý.“ Na vysvetlenie svojich slov odhalil ľavé zápästie, na ktorom sa hrdo svetu ukazovalo temné znamenie.

,,Aj...“

Horúci jazyk olízal smťožrútske tetovanie.

,,Láska je predsa silnejšia ako zlo...Severus.“

I’ve been so lost since you’ve gone

Why not me before you?

Why did fate deceive me?

Everything turned out so wrong

Why did you leave me in silence?

,,Sirius...Kam každý spln vedie celý učiteľský zbor Lupina?“

Psí ňufák, ktorý mu šteklil krk, sa odtiahol a ukončil svoju vášnivú hru.

,,Čože?“ Vyhŕkol chlapec vyplašene.

,,Videl som ho Sirius. Lupina.“

,,O čom to vravíš Sev?“ Skríkol, odstrčujúc sa od neho ďalej. Snažiac sa dostať z jeho objatia.

,,Viem, že máte tajomstvo.“

,,Nestaraj sa do toho Ufňukanec.“ Zavrčal výhražne.

,,Sirius...“

,,Ak ťa to tak veľmi zaujíma, stačí ak stlačíš Zmrazovaciu hrču na Bútľavej hrbe a uvidíš...“

,Zbaviť sa toho...’

You gave up the fight

You left me behind

All that stands forgiven

You’ll always be mine

I know deep inside

All that stands forgiven

Pohľad nezvyčajne prázdnych očí, ochudobnených o cit, bol pevne prikovaný k nevkusnému náhrobku. Drsné črty zakrýval závoj čiernych vlasov, spoza ktorých vykúkal len nos, pripomínajúci havraní zobák. Vysoká, vychrtnutá mužská postava sa oddane skláňala nad masou kameňa, vzdávajúc tak svoj posledný hold.

,,Zabil si ma zaživa. Vypálil moje srdce do tla. Ukradol si mi dušu. Preto sa nečuduj Sirius, že hoc ťa navonok milujem, v hĺbke svojej duše ťa nenávidím. Pretože nič nie je silnejšie ako zlo...“

Šepkal, nechávajúc sa hrýzť pochybnosťami.

Dokázala tá slizolinská nula, ktorá bola zvyknutá len na údery, pocítiť, aké vzácne bolo jeho teplo? Mohlo chlapča, ktoré nepoznalo lásku, naozaj cítiť? Schopné darovať city? Oživiť svoju chladnú dušu? Mohol muž, okradnutý životom o cítenie, ešte stále milovať?

Kolená sa mu podlomili a do hliny vyhĺbili niečo, čo pripomínalo srdce. Zdeformované, rovnako ako to jeho.

S nenávistným pohľadom hodil ku hrobu ružu. Krvavé lupene pohladili hrob, ospravedlňujúc sa tak za drsné správanie svojho majiteľa.

Jeden jediný úkon. Hodenie ruže. A prezradil všetko. Do toho pohybu vložil všetko, čo v duši mal. Lásku, nehu, bolesť.

,,Láska je predsa silnejšia ako zlo, ktoré nás rozdelilo, Servie...“

[ » na začiatok « ]