Poviedka:
Pridaná: 19.10.2006, 12:22:45
Čítaná: 4650×
Hodnotenie: (počet hlasov: 15)

Typ: Fiction
Postavy: Meise Naom
Stručný dej: Meise Naom je iná. Je vlkolakom...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, horor

Nad ulicami vysela vo vzduchu hustá hmla. Bolo to na leto trochu netypické, ale každý mukel vinil za to práve rosničky zo správ o počasí, pretože ich o hmle upozorňovali, nijako však nevysvetlili, pre ktorý studený front vznikli. A tak aby si muklovia vysvetlili túto záležitosť po svojom, vôbec nebrali ohľad na niekoľkodňové zmiznutie študentky Perfinovej, práve toto počasie bolo totiž podľa nich pre grázlov vhodné na útoky. Ale aj oni cítili vo vzduchu nejaké neviditeľné napätie. Preto už o siedmej pred zotmením volali z ulíc svoje deti. Neoplácalo sa nepočúvať. Každý vedel, že na to môže rýchlo doplatiť.

Meise Naom narozdiel od ostatných práve teraz vyšla z dverí. Bola to mladá žena, susedia ju považovali za čudáčku, pretože takmer nikdy nevychádzala z domu, a keď už aj, vtedy sa do rána nevrátila. Silno za sebou pribuchla, schody vedúce od dverí do záhrady brala po dvoch a dych jej pred ústami vytvaruvával ľadové "oblaky". Na trávniku, prelemovanom burinou a púpavami, zastavila. Snažila sa zaostriť pohľad na ulicu, pre hmlu ale nevidela všetky domy vôkol a preto sústavne žmurkala. Ako sa jej zdalo, že všetci sú už vo svojich obydlí, znovu sa dala do kroku. Prebehla bránkou, všetko vôkol už začalo tmavnúť, ona však aj tak behala ozlomkrky oproti tme, aj keď vôbec netušila, kde sa nachádza. Po pár dobrých metroch zastala. Oprela sa do kolien, zúrivo dychčala a neodvážila sa zdvihnúť zrak na tmavnúcu oblohu. Spravila ďalší krok, nadarmo, lebo bola až príliš vysilená. A vtedy to zbadala.

Cez celú hmlu, ako takmer jediné svetlo, žiaril na oblohe mesiac. V splne, pripomínal veľkú kruhovitú tácňu, čo ti ponúka všetko po čom túžiš aspoň tak sa Meise zdalo. Natiahla za ním roztvorenú dlaň ruky.

,,Prečo mi to robíš? Vyhľadívaš ma!,, ozvala sa preskakujúcim hlasom k mesiacu. Bola pobúrená. Cítila sa tak prekliato, že teraz považovala za úplne normálne rozprávať sa z oblohou. No bolo už neskoro. Snažila sa, ale nedostala zo seba ani hláska, ten sa jej zasekol ako veľká hrča niekde v krku. S buchnutím padla na zem. Celým telom jej prechádzala mučivá bolesť. Zdvíhala sa zo zeme, podarilo sa jej postaviť na štyri, v tom zmätku ale zbadala svoje ruky. Nechty sa predlžovali, prsty spájali do jednej veľkej laby a rástla na nich kožušina. Oči zožltli, zúžili sa a zdiveli. Pysk sa jej naťahoval, pokrútila hlavou a očné tesáky vycerila k mesiacu. Stála na štyroch, vyzerala ako vlk, nie však obyčajný. Bola vlkolakom.

Raz zavyla sťa na znamenie a strmhlav sa rozbehla do hmly. Cítila krv, čerstvé mäso, niekde tu musí byť. Nohy jej behali sami od seba, dych a vrčanie vyvolávalo zimomriavky. Dobehla z lesa do parku. Tam sedela na lavičke skupinka dievčat i chlapcov, smiali sa na niečom, čo jeden z nich predvádzal a nahol sa ku najuchechtanejšiemu z nich. To sa zapýrilo, takmer jej spadla z rúk cigareta. On jej ju však podržal, otočil si dievčininu ruku tak, aby mohol potiahnuť a potom jej do tváre vydýchol dym. Len pár metrov od nich ich z kríka pozoroval vlkolak. Zavyl, nahlas, aby to všetci počuli.

Dievčatá od ľaku vykríkli a chlapca začalo dusiť. Jeho kamoši sa vôkol pozerali so strachom.

,,Mali by sme odtiaľ padať. Mrazí ma z toho na chrbte," precedil pomedzi stisnuté zuby jeden z nich, hľadiac na stále dusiaceho sa chalana na zemi.

,,Eh..tak bež..eh...ty sráč!"vysúkal zo seba a pokúsil sa naňho uprieť vražedný pohľad.

,,Toto nie je len sranda, Oliver! Pozri, je to tu dosť desivé. Len si spomeň čo sa stalo s tou Karol Perfinovou! Ja tak nechcem dopadnúť" pár členov bandy s ním súhlasne prikývlo ,,padáme, keď chceš tak si tu ostaň, ja ale idem!"

Nečakal veľmi dlho. Hneď sa zvrtol na päte a pri ďalšom, omnoho bližšom zavytí sa za ním pobrala hodná časť bandy. Iba jedno dievča ostalo. Hľadelo na Olivera ustráchane.

,,Choď s nimi, keď chceš! Nezostávaj tu so mnou, Leslie" odvrkol jej, trochu nahnevane.

,,Nie" zaúpela ticho. Najradšej by sa v duchu za tie slová potrestala, ale pevne ho uchytila za ruku. Sedeli tam spolu, zabudli na všetko čo im doteraz naháňalo strch.

Meise v podobe vlkolaka ale nezabúdala. Hlasno zavrčala ku nim a keď videla, že sú tam len oni dvaja vybehla spod kríka. Netrvalo dlho kým si uvedomili, čo na nich beží. Leslie vykríkla, vyskočila z lavičky, akoby bola plná hadov a ustupovala preč. Oliverovi to trvalo dlhšie. Najprv si myslel, že Leslie len sranduje. Pri jej prudkých ukazovaniach na miesto za ním otočil tvár dozadu, strhol sa. Ústa mal otvorené do prázdneho výkriku, oči vypučené, ale nohy mu fungovali dobre. Spadol z lavičky na štyri práve vo chvíli, keď vlkolak po ňom chmatol. Neváhal a behal preč, Leslie pri ňom už nevládala. Tvor ich však dobehol, zatarasil im cestu a oni stáli vydesení v pasti, do ktorej sa sami vlákali. Zaúpel sa však hlavne na Olivera. Odrazil sa od mokrej trávy a vyskočil. Chňapol listy. Dievča znovu kričalo. Chlapec sa pokúšal utiecť, až kým ho niečo nekuslo do nohy. Telom mu prešla prudká bolesť. Padol na zem ako vrece zemiakov a vlkolak ho ťahal svojim smerom. Darmo sa snažil pridržať stromu. S výkrikom sa ťahal po zemi a bol už tvárov v tvár oblude. Nestihol ani niečo vykríknuť, pohnúť sa či pokúsiť utiecť. Ostré tesáky sa mu zaborili pod kožu na hrudi. Leslie to všetko videla. Videla, ako jej pred očami zomiera a takmer padla na zem, no nechcela aby ju stretol podobný osud. Rozbehla sa preč, vlasy jej viali za sebou a dýchala ešte prudšie než predtým. Všetko v hlave sa jej plietlo. Zastala, pozrela sa okolo a vôbec nevedela, kde sa to nachádza. Dala sa do plaču, ale behala ďalej. Pre výkriky a vzlyky, ktoré sa na ulici ozývali desaťnásobne ju našťastie našiel starosta mesta.

Osud Leslie bol už aj tak hrozný. Príbeh jej nikto nechcel uveriť a smrť Olivera nahlásili ako ďalšiu vraždu...človekom. Ju poslali do blázinca, pretože si mysleli, že sa načisto pomiatla. To ráno Meise kráčala z parku trochu krivkajúc, okolo úst mala obschnutú krv. V meste bol ale taký poplach, že si to nikto nevšimol. Nikto by jej vraždu nemohol dokázať.

[ » na začiatok « ]